Ivan | 6. července 2010, 10:24:19
Čau, to by mně zajímalo, proč to ze zuzkou padlo.

Mne sa hneď zdalo, že to padne, pretože mi pripadalo blbé, aby skĺbili stretávku vlastne s tvojou rodinou, a nie len s tebou. To je dosť obmedzujúce pre takéto stretávky. Opravte ma, ak sa mýlim.

Ivan | 2. července 2010, 21:52:56
Aleši, a čo príde skôr. Derealizácia, alebo panický záchvat? Je panický záchvat len dôsledok strachu zo smrti z nepríjemnej udalosti? Je derealizácia len dôsledok panického strachu z nepríjemnej udalosti, ktorú človek nechce zažívať, a tak sa od nej odosobní prostredníctvom derealizácie?

Ivan | 2. července 2010, 21:45:56
Aspoň vidíš, že nie je derealizácia ako derealizácia, a že existujú jej rozne typy a rôzne príčiny.
Ivan

Aleš | 2. července 2010, 21:36:14
To je právě ta derealizace spojená s panickym záchvatem.

Ivan | 2. července 2010, 18:32:59
Asi ide o iný typ derealizácie. Ja som nikdy nemal pocit pri derealizácii, že zomieram.
Ivan

Aleš | 2. července 2010, 07:31:08
To ale asi nemůžeš mít tak silný,jako při záchvatě.Když má člověk záchvat,tak je doslova přsvědčenej,že jde o život.

Jinak jaký bolesti máš,to nevim...

Ivan | 1. července 2010, 23:00:10
Inak oveľa horšie sú bolesti, ktoré ma pri derealizácii doprevádzajú.

Ivan | 1. července 2010, 22:50:25
Ja som nebol bez derealizácie 35 rokov. To by si asi nechcel zažiť, predpokladám. také sekundovky, to je len krátkodobé peklo, to sa dá ešte v pohode zvládať. Ako by si zvládal 35 rokov derealizácie bez pestávky?
Ivan

Aleš | 1. července 2010, 20:56:30
Já defakto nemám derealizaci permanentně,ale mám záchvaty občas.Často cítím neklid-bušení srdce,aritmie,deprese,tlak do hlavy...to mě provází každým dnem.A když mám záchvat,tak je to jak pár vteřin/minut pekla.
Nevim,je to divný...

Ivan | 1. července 2010, 20:06:18
U teba zrejme hej. Ale ja som paniku nikdy nemal, a derealizáciu mám 35rokov. Existuje derealizácia, ktorou sa človek vzďaľuje nepríjemnej udalosti, a vníma to ako úľavu od nepríjemnej situácie. Takto to môžno funguje aj pri panike, neviem, to by mali vedieť tí, čo derealizáciu pri panike prežívajú. Ja s tým skúsenosť nemám.
Ivan

Aleš | 1. července 2010, 13:30:11
Já si hlavně myslim,že derealizační záchvat patří k panický poruše.

Jana | 1. července 2010, 12:40:15
Ivane,cetla jsem prispevek a nejsem z neho moudra..vim na 100% ze mam derealizaci,ale s depersonalizaci je to takove napul-jak to rozlisite?..uz jsem psala nekolikrat,ze zadny rozdil mezi DR a DP nevidim-umis mi to vysvetlit po lopate?..jak presne je to s tim uvedomenim si sebe?..ja vim ze ziju-sice jako ve snu:-(...akorat si nekdy rikam,kdo jsem:-(

Denisa | 1. července 2010, 09:42:03
Od 6. 7. do 10. 7. budu v Nymburku, takže, kdo se chce sejít, jsem k dispozici :)

Ivan | 30. června 2010, 19:32:59
Kým som poslal príspevok, tak už ste sa zmienili, tak pardón.

Ivan | 30. června 2010, 19:29:29
Tak čo stretko, bolo? Nejako sa o ňom nezmieňujete.

Čo je vlastne ľudské ja? Pre mňa je ľudské Ja len schopnosť uvedomovať sa. Schopnosť uvedomovať sa dáva vedomie vlastného Ja. Je medzi vami niekto, kto nemá schopnosť uvedomovať sa?
Čo je vlastne DP? Strata schopnosti uvedomova sa? Máte niekto pocit, tejto straty? Ja som nikdy v živote tento pocit nemal. Nikdy, pokiaľ som bol pri vedomí. Ak depersonalista takýto pocit zažíva, kto vlastne ten pocit zažíva? Ak si niekto uvedomuje DP, tak si ju musí uvedomovať svojim vlastným Ja, a to jeho Ja nemôže byť depersonalizované, pretože inak by si depersonalizáciu neuvedomovalo. Depersonalizáciu vnímam ako zmenené vnemy. Ak človek ochrnie na nohy, má zmenené vnemy keď sa dotýka svojich nôh. Nemá pocit, že by sa dotýkal svojich nôh, lebo nervové dráhy a receptory tento pocit v ľudskom Ja nevytvoria. U depersonalistu to môže byť podobné. Nervové dráhy odovzdajú ľudskému Ja porušený vnem, a tak má ľudské Ja úplne iný zážitok , ako keď dostáva neporušený vnem. Takže ľudské Ja je stále v poriadku, to čo nie je v poriadku sú vnemy, ktoré dostáva. Tieto vnemy dostáva prostredníctvom tela. Neviem ako vy, ale ja si moje telo neuvedomujem ako seba samého, ani svoj mozog si neuvedomujem ako seba samého. Ako seba samého si uvedomujem len schopnosť uvedomovať si existenciu.
Ivan

zuzana | 30. června 2010, 18:44:08
Čau, to by mně zajímalo, proč to ze zuzkou padlo. co se vlastně stalo? nějak jsme to nedořešili, nebo co? já se na vás moc těšila a doteď mně to mrzí.

Andrew | 30. června 2010, 18:21:26
Sraz se nakonec nekonal. Sešel jsem se jen s Denisou, z kterou jsem se už dříve scházel.. ze Zuzkou to padlo:-(

Jana | 30. června 2010, 18:01:41
jak bylo na srazu??..

Andrew | 30. června 2010, 16:48:24
Ahojda, za tento týden jsem udělal obrovský pokroky. Nejprve po alkoholovém dýchánku druhý den jsem se koukal do zrcadla a snažil vklouznout do sebe a vidět se v zcadle živý. Snažil jsem se a pak se mi povedlo to trochu zlepšit. Viděl jsem se usmívajícího, mračícího, srandovního,vážného.. bylo to zajímavý. pak jsem si dal dvouhodinovou vanu a snažil se co nejvíce uvolnit, uvolnil jsem se ale dpdr neustoupila. dnes u psychologa jsem brečel nejvíc snad v životě. Nemohl jsem slzy zastavit.. a psycholog mi stále podával kapesníčky. Bylo to úžasný. Ulevující.. cítil jsem příjemné mravenčení po celém obličeji a dokonce jsem skoro poznával svůj hlas. Byl jsem to skoro já. Byl jsem překvapený?!Řeším s ním svou minulost a pokaždé když odcházím, tak mi příjemně hučí v uších. Prostě moje terapie je: relaxace, psycholog a srovnávání myšlenek do počítače. Doporučuji;-)

Ivan | 29. června 2010, 20:54:50
stava se vam,ze se tu nemuzete dostat?..mi se dva dny ukazovalo spatne spojeni..
V poslednej dobe toto fórum dosť blbne. Ak máte záujem o menej problematické pripojenie sa, tak som urobil nové fórum, kde som dal kontakty aj na už existujúce. V uživateľskom panely si môžte nastaviť aj české zobrazovanie fóra. Je nutná registrácia pri prispievaní, aby diskusiu nenapadali komerčné roboty typu viagra atď. Tu je kontakt. http://dpdr.forum-zdarma.sk/viewforum.php?f=3
Ivan