Máš pravdu, že nič je nedefinovateľné. Ak by bolo definovateľné, už by to bolo niečo.Len niečo sa dá definovať. Ale v zápätí si ho definoval Je to defakto nekonečno ničeho.Neexistuje tam prostor,ani čas.Je to prostě smrt. Z tvojej definície mi vychádza, že nič je nevedomie a niečo je vedomie. Nič je napríklad aj keď spíš a nič sa ti nesníva, keď si v podstate v bezvedomí. Ale podľa mňa to nie je nič. Je to len niečo, čo je mimo nášho vedomia. Mimo nášho vedomia je aj to, čo si nepamätáme. Napríklad prvé dva roky života. Neboli preto, že si ich nepamätáme? Boli. Máme na to dôkaz. Na to, že sme žili pred narodením nemáme dôkaz, ale nemáme dôkaz ani na to, že sme nežili. Takže je to remíza. A to isté platí aj o smrti. Ja nemám pocit, že by moja duša bola smrtelná, je to pre moje sebauvedomenie úplne neprirodzená vec. Sebauvedomenie považujem za nesmrteľné práve pre to. Prirodzené pre sebauvedomenie je existencia, nie neexistencia. To je dôvod prečo verím v nesmrteľnosť sebauvedomenia. Všimnite si,že ľudskému sebauvedomeniu vadí starnutie tela. Prečo? Lebo sebauvedomenie nestarne. Je stále rovnaké. Ja ho mám rovnaké ako keď som bol dieťa. Čas na ňom nič nemení. Preto sa sebauvedomenie bojí smrti, lebo smrť je preňho neprirodzená a so smrteľnosťou tela sa nestotožňuje. Telu je úplne jedno, či zomrie alebo nie, pretože telo nemá sebauvedomenie. Ja svoje telo nepovažujem za sebauvedomenie, ale len za nástroj, v ktorom sa toto sebauvedomenie nachádza. Ani pocity, ktoré je telo schopné sprostredkovať nepovažujem za sebauvedomenie, ale za potravu pre sebauvedomenie. Sebauvedomenie potrebuje pre svoj život príjemné podnety, aby bolo spokojné a telo a prostredie tohoto sveta to umožňuje. Ale umožňuje aj pravý opak. Každý z nás chce mať príjemné podnety pre svoje sebauvedomenie, a keď ich nemá, dáva to najavo. Napríklad psychiatrovi, alebo aj na tomto fóre. Ak má niekto príjemné podnety pre svoje sebauvedomenie, tak si žije spokojný život, a ťažko chápe hypochondra, ktorý sa stále na niečo sťažuje. Ak by ale jeho sebauvedomenie malo prevziať od hypochondra jeho podnety, stalo by sa hypochondrom. Neni hypochonder ako hypochonder. Psychologický hypochonder je asi rozmaznaný fracek, ktorý má potrebu, aby sa mu lekár venoval s každou blbosťou. Fyzický hypochonder má fyzično dodžubané takým spôsobom, že to lekári nevedia zistiť, a tak lekári prijímajú fakt, že mu nič nie je a problémy si nahovára. Tento život je veľmi zvláštny, ale normálny určite nie je. Niekde ale musí existovať normálny život, a ten nás určite čaká, pretože je pre dušu neprirodzené, aby v takomto živote nežila, a naveky samozrejme. Takže už len prežiť tento pobabraný svet,a vydržať, kým príde ten normálny. A on príde, veríte mi?

Zuzko, zítra tedy se sejít nemůžem? Denisa přijede do Prahy!;-)

Nic je nedefinovatelný.Neznamená,že když se nedá něco popsat,že to neexistuje.Je to defakto nekonečno ničeho.Neexistuje tam prostor,ani čas.Je to prostě smrt.
Post-život mrtvol jakéhokoli druhu,počínaje prvoků,přes mouchy,žížaly... po člověka se nedá nikde kumulovat(ani by na to nebyl prostor).Celý tvoje "já" je směs kyselin,elektryckých výbojů a bambilion dalších sloučenin.Když umřeš,tvoje já přestane existovat-nefunguje a je mrtvé.Mrtvá hmota bez známky života.
Mozek si to nedokáže vysvětlit,ani představit.Proto ta Tvoje otázka.
Je to něco podobnýho,jako se ptát,co tu bylo před vesmírem.

Jednoduše-to co si prožíval x-triliardy let před narozením,budeš prožívat x-triliardy let po smrti.

Inak schizofrénia je charakterizovaná aj ako rozpad osobnosti, čiže strácanie samého seba. Ja ale tvrdím, že človek nestráca sám seba, ale podnety, ktoré vytvárali jeho osobnosť.

Zuzana, ja nemám problém s tým, že by som nebol schopný prežívať. Ja mám problém, že to čo prežívam nie je príjemné. Tak sa aspoň snažím to neutralizovať. Ak mi nestačí psychologická neutralizácia, tak si pomáham tramalom, ktorý blokuje vnímanie senzorov bolesti.
To že som dávno stratil vnemy a pocity, ktoré tvorili obsah môjho vedomia, to je druhá vec. Niekto to považuje za stratu seba samého. Ja to považujem za stratu obsahu vedomia.

Má z vás niekto pocit, že ešte nie je blázon?

Jana, ty si niekoľkokrát napísala, že okolie o tebe hovorí, že vyzeráš dobre. Vymenila by si svoju chorobu za zdravie, ale s takýmto výzorom?

Všetko čo existuje je niečo. Aj nevedomie je niečo. Nepamätať si je tiež niečo.

Aleš, čo je to podľa teba nič. Daj definíciu.

Jestli mluvíš o posmrtným nic,tak je to prostě nic.Vždyť už nic znáš.Před narozením bylo nic a stejné nic bude po smrti.

Žádná věda.

Existuje nič? Ak by existovalo, tak už to nie je nič, ale niečo. Takže vlastne nič neexistuje. Mohlo vznknúť niečo z neexistencie? Nemohlo, pretože z ničoho nemôže niečo vzniknúť. Na to je potrebný podnet, a podnet už je niečo. Z toho mi vychádza, že vždy bolo niečo a nič vlastne neexistuje a ani nikdy neexistovalo. Takže existencia vždy bola a vždy bude. Akurát má rôzne podoby. Všetko vzniklo z existencie, a to čo z nej nevzniklo je existencia sama. Takže existencia je Boh, a z tohoto základu vzniklo všetko ostatné?

...a tak si postupně musím odpírat víc a víc věcí.

Už začínám bejt nasranej celkem.Poslední dny,když si ráno dám kafe,mi začne haprovat pumpa.Prostě se mi to stalo jednou a už se mě to zas drží jak klíště.A to mám tak se všim.Vždycky se mi u nějaký situace přihodí něco divnýho,nějakej divnej pocit,nebo nervozita,nebo záchvat a pak už vždycky.Jako kdyby mi to ten mozek dělal naschvál.To je prostě nějaká moc hypochondrie nebo co...
Naopak,dobrý pocity si prostě nezapamatuje,aby je spustil.

Dnes ráno som sa zobudil a napadlo ma, že by som chcel mať niekedy možnosť plánovať si v živote čo chcem a realizovať to. Plánovať si môžem aj teraz, ale nie čo chcem, pretože v mojom vedomí sa žiadna taká ponuka nenachádza. Tak radšej nič neplánujem. Je to tak znesiteľnejšie a žijem zo sekundy na sekundu bez toho, aby som vedel, čo bude nasledujúcu sekundu nasledovať. Neni to príjemný život, ale niečo lepšie sa mi neponúka.

Keď píšeš, že si mimo seba, tak svoje telo považuješ za seba. Ja si myslím, že naše telo je zodpovedné za vnemy, ktoré máme. Ak je zdravé, tak máme fajn vnemy, ak je choré, tak sa vnemy zhoršujú. Tieto vnemy dostáva k dispozícii naša duša, ktorá ich prežíva.Ak telesné poškodenie ide aj cez mozgové bunky, tie vnemy pre dušu môžu byť fakt šeredné. A vtedy si naše dušičky začnú sťažovať, že niečo nie je v poriadku s vnemami ktoré dostávajú. Že sú proste naprd. Zrovna som objavil tento dokument o drogách. http://mustwatch.hztz.cz/film/alcohol-worse-than-ecstasy-alkohol-horsi-nez-extaze/ to čo dokážu drogy, dokážu aj iné chemikálie,ktoré sa tvoria v tele buď špatným metabolizmom potravín, alebo vylučovaním takýchto látok mikroorganizmami či parazitmi v naších telách.

Ahoj Ivan. ja svoje telo viac menej necítim. akoby som to nebola ja. nevnímam, keď som hladná a mám odkazy okolo seba na to, aby som sa napila, lebo by som asi umrela na dehydratáciu, keby som si nepísala lístočky. mám znížený prah bolesti a musí mi byť už fyzicky na umretie, aby som vnímala, že mi niečo vobec je. asi raz za mesiac dostanem intenzívny záchvat migrény a pre mňa jediné riešenie je dať sa v nemocnici napichnúť na infúziu. to sú asi jediné situácie, keď mi jednoznačne dochádza, že niečo prežívam a cítim. ale inak som mimo seba. no, ako vždy skonštatujem, že je to divné.

Jana, asi máme iný typ DR. Ja síce môžem šoférovať, ale spravi si vodičák pre mňa vôbec nebolo jednoduché, a chcelo to dosť odvahy. Evidentne mi šoférovanie v autoškole robilo najväčšie problémy, ale zvládol som to. A skúšku s policajtom som mal najdlhšiu zo všetkých. Aby toho nebolo málo, tak som ho robil rovno na nákladiak. Takže môžem šoférovať kamion. Najazdil som možno 100000km bez nehody. Keď som išiel do Prahy na konkrétnu adresu, na ktorej som nikdy nebol, tak som si celú cestu pozrel na mape a zafixoval si ju. Podľa toho som tam trafil. Keď sa ti šoférovanie dostane do automatizmu, tak ti šoférovanie nerobí problémy, to čo mi robí problémy je zaspávanie za volantom.
Inak to štádium, že mi je jedno ako vyzerám, a že mi je jedno, kto si tom čo myslí, dôverne poznám, a ver mi, že sám seba si vtedy uvedomujem veľmi intenzívne. Ale neuvedomujem si seba s potrebou dobre vyzerať a nesmrdieť. Aj teraz chodím do roboty bez zubov, a nemám problém ukazovať svoje tri zuby na obdiv. Protézu si dávam len keď sa cítim lepšie. Inak ja si svoje telo neuvedomujem ako seba samého. Telo je pre mňa len nástroj pre život na tomto svete. Ale nepovažujem ho za seba. ani mozog nepovažujem za seba. Za seba považujem len dušu, ktorá sídli v mozgu. Ani auto nemám pekné. Ošmirgloval som hrdzu a zatrel farbou. Mám flekaté auto. Ale jede. Asi ako moje telo. Auto mi lepšie funguje ako telo. Vy máte pocit, že vaše telo ste vy?

Ahoj Janko, píšeš o posledním stádiu, kdy už nebudeš o sobě vědět a všechno ti bude u pr... .tak nejspíš v tom posledním stadiu zrovínka jsem. jak jsem to před několika dny napsala, ztrácím kontakt se sebou. se svými myšlenkami, emocemi, prožíváním, prostě se sebou. v první chvíli, když mi to došlo mne polila hrůza. neskutečná panika, nejistota, strach, prázdnota. v té chvíli jsem si řekla, že z celého srdce chápu, když píšete o podobných stavech. mněla jsem pocit, že jsem na pokraji šílenství. ale zůstalo mi to asi jen na čtvrt hodinky. nic z toho nezmizelo, jenom ta panika. a už to tak zůstalo. z pro mně nějakého neznámého důvodu nemám strach. jsem jako nepopsaný papír, ale nemám strach a nepanikařím. ještě nevím, co bude dál, ale nemám pocit, že je to nějak špatně, nebo tak něco. spíš se mně chytá zvědavost, co bude dál. já už jsem asi totální šílenec, ale tenhle pocit vyprazdňování mi vůbec nevadí. a nevím, jestli v našem stavu má smysl si cokoli představovat. jak mi bude s kamarádkou, co budu cítit když a jak mi bude tam. tydle procesy nám chybí, nemáme na to software, tak proč se tím zatěžovat a panikařit. nechci v žádném případě zlehčovat tvé pocity, ale myslím, že bys měla skončit se vším tím promítáním o čemkoliv a prostě tam jít. já vím, že se mi to možná řekne lehce, ale nemá smysl řešit stav, který nám je vlastní.

to uz bude posledni stadium,kdy o sobe nebudu vedet a to mi bude opravdu ukradene,co si kdo mysli,jelikoz je nebudu vnimat..
pozitivne obcas vnimam,ale treba se netesim na dovolenku a to jen proto,ze ji nedokazu prozit a mam dopredu obavu,ze ji ostatnim zkazim..netesim se ani zitra na setkani s kamaradkou,protoze jestli mi bude jako dnes odpoledne,tak potes..rikas,ze jsem na tom jeste dobre,ja si to zas rikam o tobe,uz to ze dokazes jet sam autem,to je pro me nepochopitelne..ale tady vlastne kazdy jezdi autem,nema s tim problem,jak je to mozne??..ja sednout do auta za volant,nevim kde je vpravo,vlevo,ridicak jsem ani nezkousela..