Aha. Tak sa skúsim dostať k výsledkom cez Kopečka.

Ivan, vieš nám poslať ten článok z ECT na e-mail?. Aj po registrácii na stránkach to chce po mne 35 USD.

Honza
Viem, je to slučka... Proste to na mňa dopadlo a musel som to dať von. Bol som posledný deň v škole (maturitný ročník) a mali sme rozlúčku. Dosť ma mrzelo, že som pri tom nič necítil. Nepocítil som, že sa skončila určitá etapa v mojom živote, nebolo mi to ľúto. Jednoducho žiadna emócia. Aj keď bola celkom sranda a tak, nebolo to ono...

A kedže mám teraz už voľno, môžem na svojej dr zapracovať. Chystám sa na \"fyzickú\" očistu, čiže asi detoxikácia, zdravá strava, pohyb a tak... Myslím, že je to dobrý spôsob, ako začať. Tú psychiatričku asi ešte zvážim...

Ľudia, skúste niekto prečítať(v angličtine) a tu stručne popísať, aké sú výsledky ECT na dpdr.
http://www.ectjournal.com/pt/re/ject/abstract.00124509-200009000-00018.htm;jsessionid=LC2VQnRrXDrvhl7LQzBHq76n6RrzbQYbZ12GNCpJlh1yr0NhfGGp!-1815345090!181195629!8091!-1

Jardo. Pred 25 rokmi som si povedal, že sa o derealizáciu nebudem zaujímať, pretože mi ju odborníci nedokázali odstrániť. Po 20 rokoch nezáujmu o derealizáciu som si povedal, že by možno stálo za pokus zistiť, aké sú možnosti liečby po 20 rokoch. Zasa som nezistil nič, čo by mi odstránilo derealizáciu úplne. Čiastočné odstránenie mi spôsobuje SJW.
V čom robím chybu?

O souvislosti vyssi hladiny adrenalinu, deprese, anxiety a deperzonalizace je na netu pomerne hodne clanku.

Jinak zapomnel jsem uvest jeste jednu vec, ktera si myslim je hodne dulezita a to je Sebevedomi. Lidicky makejte na nem.;-)

Jardo, gratulujem! Inak Honzo, na preklade pracujem...robim tu dvanastku...born to worry... tesim sa, ked to uz vsetko bude prelozene... a spravime z toho finalnu verziu!

Honzo, ja ale nemám žiadne ataky. Ani paniky, ani strachu, ani úzkosti. Respektíve tlačí sa na mňa úzkosť pri silne derealizovanom vnímaní, ale dokážem ju bleskovo spacifikovať, takže zanikne skôr, ako vznikne.

Janchen, ono záleží aj od stupňa intenzity. Zažil som slabé, aj veľmi silné stavy derealizácie. Vtedy sa tá sranda, ako ty hovoríš, dosť výrazne mení.

Dnešný výlet: http://cykloturistika.webgarden.cz/6-bratislava-cunovo-bratislava

myslim ze depersonalizacia je troska horsia sranda ako derealizacia.ja osobne som mala paniku z dp.a ked sa do toho pridala dr tak to uz je fakt co vydrzat a este ked clovek nevie co to je.tesim sa ked aj ja uz budem vnimat normalne aj seba aj svet.zatial ahojte

Myslím, že Paul tím adrenalinem myslel, že když má člověk strach, paniku, nebo úzkost tak všechny symptomy jsou rázem horší, což já můžu při ataku plně potvrdit.

Jardo, som rád, že ťa to prešlo, a všetkým vám tu želám, aby vás to prešlo. Ja osobne si nemyslím, že je to tak jednoduché, ako to tu prezentujú niektorý vyliečený. Ja som depersonalizáciu nikdy nemal, vždy len derealizáciu. Čo sa týka depersonalizácie, tak si sám seba uvedomujem až príliš skutočne, v porovnaní s tým, ako skutočne si uvedomujem okolitý svet. Som presvedčený o tom, že to nieje len v psychike človeka, a že nie všetky prípady sa dajú zvládnuť len správnym psychickým prístupom k životu. Neviem, ako Paul prišiel na to, že to spôsobuje vyššia hladina adrenalínu, zatiaľ som to v živote nepočul, ani nič podobné, a keď to je skutočne tak, prečo na to nie sú konkrétne lieky?
Jardo, osobne si myslím, že si mal zatiaľ viac šťastia ako mi, ale zo srdca ti to želám. A bol by som rád, keby ti to vydržalo až do konca života.

Jarda
Jsem rád že jsi se s tím dokázal vypořádat, já se snažím o něco podobného ale není to vždycky brnkačka

CAu Lidicky, tak uz jsem tu chvili nepsal. No chci se s vami jen podelit o me zkusenosti z posledni doby a dat vam pozitivni kopanec. Depersonalizace se u me objevila asi pred rokem - po pomerne delsim obdobi stresu a dalsim stresu z tohoto stresu a strachu z meho zdravotniho stavu (zrejme zposobeneho taky stresem) a strachu z dalsich jinych veci, napr vystupovani na verejnosti, pac jsem se citil divne. Par mesicu jsem byl z DP uplne v kasi - pocit jako kdyz vas nekdo prezvyka, spolkne a opet vyplivne - deprese, unava, uzkost, panika, nervozita, napeti, pocity ze neexistujete, nebo ze jste se jaksi \"rozdvojili\". No ale tom uz jsem vsechno kdysi psal, to jen pro nove tvare na tomto foru.

Takze jak se citim ted? JE TO PRYC... ne ze by to odeslo najednou, ale velice polehku se to ztracelo. Tak polehku, ze temer neregistrujete zmenu, jen si vzdy po nejakem case (tyden, mesic) uvedomite, ze je to lepsi nez predtim. Musim teda rict, mivam neustale jeste stavy, kdy me zniceho nic popadne jakesi napeti nebo nervozita, jako kdyby byl clovek naply jako nejaka struna, kazdopadne deperzonalizace je pryc a i tyto stavy se objevuji mene casteji a v nizsi intenzite. Vicemene souhlasim s Paulovou knihou, ze pricinou tohoto je vyssi hladina adrenalinu, ktere produkuje nase telo.

Takze chci vam dat jen par rad, ktere u me zabrali a verim, ze zaberou i u vas. Kdybych to shrunul, tak je to fyzicka pohoda a psychicka pohoda. Jedno zrejme nejde bez druheho, ikdyz muzete byt na tom fyzicky spatne a presto si zachovat dobrou naladu a nadhled, na druhe strane kdyz jste v depresich nebo ve stresu, odrazi se to i ve vasem tele - takze vyzdvihl bych psychickou pohodu. Muzete si nicmene rict: Jak muzu byt v psychicke pohode kdyz mam DPDR? Jak muzu byt v klidu, kdyz mam pocit, ze \"ja\" nebo okoli je nerealne? Vse je to jen o zpusobu mysleni o schopnosti nedovolit negativnim myslenkam, aby vas nejak ovlivnovali - brat myslenky jen jako myslenky. Pokud mate myslenku, ze vsechno je v kasi, ze to nebude lepsi, ze se zblaznite - berte je jenom jako myslenky a nenechte se timto myslenim unest. Nahodte proste vase mysleni do pohodoveho modu a pak se i vas organismus nahodi do pohodoveho modu.

Dalsi vec, bez ktere se z DPDR nedostanete je zmena vasich navyklych zpusobu chovani a mysleni, ktere jste si vypracovali jeste pred samotnou DPDR - tady mam na mysli lidi, kteri maji porad z neceho strach, nebo uzkostlive typy, nebo pokud mate fobie, nebo pokud jste porad ve stresu. Pokud takove zpusoby mysleni neeliminujete, nebudete nikdy v klidu a tim padem ani DPDR nezmizi. Zde jen ma jednoducha rada, ktera se tyka veskereho negativniho mysleni - ZIJTE V PRITOMNOSTI. Nemyslete na to co bylo, nebo bude. Pokud se pristihnete, ze mate zase depku, obavy atd... jen presunte vasi pozornost do pritomnosti.. Zijte vic v TED - pozorujte deni kolem vas nebo ve vas - to uklidnuje a zaroven procistuje mysl - tim padem i vase vnimani.

Co se fyzicke pohody tyce - sport,spravna zivotosprava... Ja taky neustale beru nejake vitaminove doplnky, Ginko Bilobu, Beecko, SJW, zensen... Nicmene jen samotne pilulky vas z toho nedostanou - musite mit pohodu a klid uvnitr. Bez pohody se nikdy neuklidnite - nezmizi vase travici problemy, tiky, skuby, zpomalene nebo zrychlene vnimani, obsese, panika, nesoustredenost... a samozrejme DPDR.

HOHOOOOoooo tot vse. Preji vam vsem pohodu.
P.S. Honzo, preklad sestky bude, hod tam zatim dalsi kapitoly

Jana, daj toto prečítať dcére: http://wanda.atlas.sk/zdravie-a-chudnutie/antikoncepcia/170895/beriete-antikoncepciu-potom-pozor-na-lubovnik

Z psychiatrickej literatúry jednoznačne vyplýva, že dpdr nieje automatickou zložkou psychiatrických diagnóz. Už vlastne memôže existovať väčší dôkaz k tomu, že dpdr nieje ani jednou z týchto diagnóz. Tendencia urobiť z neho symptóm týchto diagnostických porúch, vytvorila nesprávny obraz o tom, že dpdr je len jedným zo symptómov týchto diagnóz. Ona však nieje symptómom týchto diagnóz, ale prejavom samostatného ochorenia, z povahy ktorého je väčšia inklinácia k duševným poruchám, než je k tomu bez dpdr.
Ako sami viete, existujú účinné psychoterapie na psychiatrické ochorenia, avšak , ak sa týchto ochorení pacient zbaví, dpdr mu ostáva, pretože tá nieje súčasťou týchto psychiatrických ochorení. Dpdr je samostatným prejavom zatiaľ neznámej choroby, o ktorej sa aj z dôvodu symtomatického priraďovania k psychiatrickým ochoreniam takmer nič nevie.

Nazdar ľudia. Dnes som bol niekoľko hodín s Janou z tt a kecali sme kecali a kecali. Zistili sme jednu vec. Jana má čistú depersonallizáciu a ja zas čistú derealizáciu. Zistili sme, derealizácia je opakom depersonalizácie. Pri čistej derealizácii, človek sám seba vníma úplne ako skutočnosť a čistý depersonalista vníma okolitý svet ako skutočnosť. Takže spolu do kopy sme zdravý

zaujjimave ako sa niekto kto ma dp/dr stale musi v niecom hrabat to myslim v dobrom slova zmysle.zhanat ako to zacina a vsetko ja som sa tak hrabala v kognitivnej terapii.je to skvela terapia a myslim ze vela toho robi nasa psychika ktora sa vyvija v detsve.ale zalezi aj na osobnosti.najlepsi liek je prestat si to vsimat je to ale velmi tazke.tiez mate niekedy pocit ked sa chcete sustredit na nieco ine ze ako keby s vami hadzalo alebo nieco take?to je asi ten zlozvyk v mysleni. J

Prezeral som youtube.com, dávam tu nejaké linky pre tých, co ich este nevideli... Vsetko je to anglicky...
http://www.youtube.com/watch?v=XV_dm0UIm_k - video jednej zeny pre tých, co tpria dp/dr, hovori aj nieco o liecbe
http://www.youtube.com/watch?v=hUOvVyGNKM8
Tých videí je tam dosť, zaujimave su aj prispevky v diskusii...
http://www.youtube.com/results?search_query=derealisation%2C+depersonalisation&search_type=
+ niečo od Jana Soukupa - Disociativní procesy a poruchy v dětství a adolescenci, aj depersonalizační porucha... podľa DSM-IV http://www.zkola.cz/zkedu/zaskolou/socialnepatologickejevyajejichprevence/psychickeproblemy/21240.aspx