Ahoj Nikola tak sa ospravednujem asi som si zle precitala ale mam uz toho mis-mas kto co napisal ja mam nevyhodu lebo mozno si citala moj prispevok z minuleho tyzdna ja uzivam dost liekov a som na ne nastavena asi rok predtym som mala ine a teraz sa obavam ich vysadit a skusit tu trezalku chodim do prace a nechcela by som veru aby sa mi stav zhorsil ja uz mam totiz dp/dr 30 rokov a stale som sa s nou nevyrovnala ako tu chlapci pisu ja proti dp stale bojujem a mam z toho strasne stavy strachu a uzkosti obdivujem vsetkych co to zvladaju bez liekov. jana.
Inak to zo zrkadlom poznam dobre aj ja a robil niekto aj to ze si v duchu opakoval stale svoje meno aby nezabudol kto vlastne je ?

Ahoj Jano,ja žádná antipsyhotika neberu,jen mi o nich doktorka řikala,že by mohla zabrat. Proto se ptám:o)

Ahoj Ivan odpovedala som ti este 24.05. ake lieky beriem a viac si o tom nic nepovedal preco si to chcel vediet? Jana.

Ahoj nikola pisala si ze na vecer uzivas malu davku antypsychotik a ake mozes napisat ja uzivam na vecer jeden seroqeul je toi inak liek na schizofreniu mne ztial pomaha doktorka mi povedala ze specialne liek na dp/dr nie je ale ze tento aspom zmierni tento problem a predtym som mala zyprexu ale od tej som strasne priberala tak mi to zamenila. odpis Jana.

A co si myslíte o těch mini dávkách antipsychotik?

No já nevím, stejně doufám, že mi to alespoň nějak pomůže...

Nikola. Psychiatri fungujú ako cez kopirák. Tým nechcem povedať, že medzi nimi nie sú aj invenčnejší, ale tých je naozaj málo. Ja mám ich liečebný prístup úplne prečítaný. Voľakedy som tu propagoval Rivotril v kombinácii s Citalecom. To bolo v dobe, kedy som nič lepšieho nepoznal. Dnes poznám ST.Johns wort od Good n Natural, takže doporučujem to. Je zaujímavé, ako sa odborníci nevyznajú v postupnosti psychických prejavov. Správne poradie je: Nedostatok neurotransmitérov, zmenené vnímanie, z toho prameniaca depresia, úzkosť, alebo iný hraničný stav. Pri psychózach môže vznikať súčasne nedostatok aj prebytok neurotransmitérov. Napríklad paranoja je údajne spôsobená prebytkom neurotransmitéru dopamínu. Aj u mňa to bolo najhoršie posledné roky.

Petře. Pri dpdr ide o kvalitatívne zmenené vnímanie, spôsobené nedostatkom aktívnych mozgových neurotransmitérov. Zatiaľ sa nevie presne čo to spôsobuje. Či neschopnosť tela vyrobiť si dostatok neurotransmitérov, alebo neschopnosťou tela aktivovať tieto neurotransmitéry.

Ivane,díky moc. S tou hraniční poruchou máš pravdu, když jsem se naposledy ptala doktorky(byla jsem tam zatím jen dvakrát),jestli tyhle stavy s antidepresivy vymizí, říkala, že jsou buď přidruženy k depresi,potom ano, nebo je to v souvislosti s tím hraničním problémem a na to se pak nasazují na noc minimální dávky antipsychotik, které většinou zaberou. I v nějakém příspěvku (tuším že překlad toho vyléčeného chorvata) jsem četla, že mu pomohly a že doporučuje. Moje problémy patrně hodně souvisí se stresem a s mou citlivostí. Například mé dvá vážnější vztahy asi nebyly úplně podle mých představ a já se hodně trápila. S mým expřítelem jsme měli teď na konci května začít bydlet spolu. Nakonec to dopadlo tak, jak to dopadlo a já se prozatím stěhuju s rodičema, s čímž se poněkud obtížněji srovnávám. Jinak Tys v nějakých starých příspěvcích psal, že Ti pomohl Citalec (probíhaly tady docela bouřlivé debaty:o)).Myslíš, že mi pomůže alespoň na depresi a zmírní úzkosti? Můj stav je asi nejhorší po ránu, k večeru se to zlepšuje, což ukazuje na depresi.

Jinak já mám právě vždycky hrůzu, že mi v hlavě něco přecvakne a já zůstanu ÚPLNĚ mimo,bez kontaktu s realitou a budou mě moct rovnou někam zavřít. Zajímavé je, že všichni píšete, že to ze začátku bylo nejhorší. U mě je to horší rok od roku...

Aj pri psychotických stavoch existuje dpdr, ale to nieje podstatné.

Petr, Jestli tohle budu zazivat porad, tak se z toho snad zblaznim. Presne toto som si povedal aj ja, a som tu, nezbláznil som sa. Tým, že budeš stáť pred zrkladlom a sledovať sa, si iba prihoršíš. Zbytočne budeš vytvárať napätie. U mnohých ľudí spustila DP/DR droga. Mohol by si sa porozprávať s Honzom. (to je tvorca tohoto blogu) Prečítaj si jeho príbeh...

Nikola. Psychóza môže byť z hľadiska subjektívneho prežívania príjemnejšia choroba než DPDR. Takže sa moc neteš. A čo sa týka prognózy vyliečenia, tiež na tom nemusí byť psychóza horšie ako DPDR. Okrem toho psychiatri s obľubou diagnostikujú postihnutých DPDR do kategórie hraničných porúch, tj. ani psychóza, ani neuróza.
To všetko je ale nepodstatné. podstatné je, ako z toho von, alebo prinajmenšom, aspoň zatiaľ, ako zoslabiť DPDR.
Čo sa týka F 48,1, tak som si podľa popisu 100% istý. Psychiater ti k tomu môže doložiť ešte nejakú neurotickú charakteristiku, ako napr. Panická porucha, alebo niečo podobné, ale nič to nemení na veci, že tým primárnym prejavom ochorenia je DPDR vnímanie, z ktorého neni čudo, že človek inklinuje k možnosti paniky, alebo anxiózy. F.48.1 nájdeš tu:
http://www.uzis.sk/infozz/mkch/mkch-10/mkch-10.htm

Nikola, existuje klasifikácia duševných porúch, akýsi diagnostický materiál. Americká psychiatrická asociácia vytvorila vlastné kritériá DSM-IV (štvrté vydanie - 2000). Medzinárodná štatistická klasifikácia používa MKN-10 (1992). Tieto kritériá sa od seba určitým spôsobom líšia. Napríklad v MKN-10 nie je medzi úzkostné poruchy radená postraumatická stresová porucha (PTSD) a obsedantne-kompulzívna porucha (OCD), zatiaľ čo v DSM-IV tieto poruchy medzi úzkostné patria. Poruchy určité charakteru sú radené do skupín, napr. neurotické poruchy (napr. panická porucha), afektívne poruchy (poruchy nálady, napr. depresia), schizofrénia, poruchy vyvolané alkoholom, atď... Každej poruche je priradené písmeno a číslo. (napr. fóbické úzkostné poruchy majú označenie F40, F40.1 je sociálna fóbia) F48.1 je teda diagnóza depersonalizačného a derealizačného syndrómu podľa MKN-10. DSM-IV ho však radí medzi disociačné poruchy (300.6 - depersonalizačná porucha) Tu teda vzniká rozpor kde vlastne túto diagnózu zaradiť, a či vôbec medzi neurotické alebo disociačné poruchy patrí. Medzi psychotické poruchy určite nepatrí!

Je to fakt hrozny, chvilema nevim jestli si to snazim nejak podvdomne vsugerovat to s tim zrcadlem po tom co jsem si to tu precetl, nebo jestli mam nejake zmenene vnimani. Jestli tohle budu zazivat porad, tak se z toho snad zblaznim

Včerajšia akcia: http://cykloturistika.webgarden.cz/5-sturovo-budapest-sturovo

Já take poslednich 14 dnu koukam na svet okolo mne jinyma ocima, vnimam napriklad nejake veci v jinych barvach jakoby sytejsich a kdyz se kiouknu do zrcadla tak si nejsem uplne na 100% jisty ze to jsem opravdu ja, pripadam si od toho obrazu takovy vzdalenejsi. tohle je fakt strašný.

Zdeno a Ivane,díky moc za vyčerpávající odpovědi:o)mimochodem Ivane,ůžeš mi prosím Tě trošku víc přiblížit to \"F 48,1\" a jak jsi na to přišel? Jinak Zdeno,tyhle stránky studuju pečlivě už několik dní a taky mi to docela pomáhá. Já měla vždycky největší úzkost z toho, že mám nějakou psychozu,ale podle informací tady se patrně nemám čeho obávat.

Nikola. Diagnózu ti môžem stanoviť úplne jednoznačne F 48,1. Jedná sa o poruchu vedomia a vnímania ( v dôsledku nedostatku neurotransmitérov v mozgovej aktivite)

Ahoj Nikola, to či som sa z toho dostal je veľmi ťažká otázka. Povedzme, je to mnohonásobne lepšie ako na začiatku. Ono je to veľmi ťažké s tou diagnózou... Na začiatku to bola generalizovaná úzkostná porucha s pridruženou derealizáciou, až neskôr po preštudovaní tejto stránky môj psychiater diagnózu zmenil na derealizačný a depersonalizačný syndróm. Ale ktovie ako je to naozaj, či tá derealizácia je z úzkosti, alebo úzkosť z derealizácie. Iba lekár ti môže stanoviť diagnózu, tu ti môžeme len poradiť. Pravdou však je, že o tomto syndróme niekedy nevedia ani samotný psychiatri a radšej takéto problémy pridružujú len k úzkosti. Ide o to, že DP/DR je samostatná porucha. Určite ti poradia aj Ivan alebo Honza... že jsem se najednou cítila mimo... přítel na mě mluvil a mě děsilo to, že ho nedokážu vnímat uplně jasně... úzkost a strach ze zbláznění se... cítila jsem se \"mimo\", jako bych měla nějaký závoj na očích, jako bych byla nějak \"odtržená\" od okolí... začínala jsem se cítit odcizeně od sebe i od svého okolí, rodiny, přítele, což mě strašně trápilo... někdy když se podívám do zrdcadla, tak se to ve mně úplně sevře, protože se jakoby nepoznávám... jako bych to ani nebyla já. Presne takto to ľudia popisujú, \"akoby\" nejak inak vnímali, všetko \"sa zdá\" také iné. Je úplne prirodzené, že takéto stavy človeka nasmrť vydesia. Typické sú tie slovíčka, akoby, zdá sa, nejako... To znamená, že si svoj stav plne uvedomuješ, vieš v čom je problém ale nedokážeš to ovplyvniť. Aj keď sú tie stavy mätúce a dokážu človeka celkom pohltiť, musíš si uvedomiť že je to len číste pocitový stav a že sa naozaj \"nescvokneš\"! Nie je to psychotická porucha, nestratíš schopnosť racionálne uvažovať. Neviem do akej miery si už preštudovala túto stránku, no odporúčam ti ju podrobne preštudovať. Ak ti mám pravdu povedať, hlavne tento web a informácie na ňom, mi pomohli dostať sa do súčasného stavu. Píšeš že ťa desilo, keď si svojho priateľa nemohla vnímať úplne jasne. Máš strach z toho, že zošalieš. Strach, děs, hrôza, panika - pamätaj, že toto sú veci, ktoré budú tvoje stavy len zhoršovať! Musíš sa naučiť tie stavy prijať, akceptovať ich, zmieriť sa s nimi. To znamená, že v prvom rade sa musíš s tými stavmi naučiť žiť, psychologicky sa s nimi vysporiadať. Keď sa to objavilo prvý krát, strašne ťa to vydesilo. Zaspala si to a potom bolo ok. Nemala si ani tušenia o čo ide. Keď sa to však stalo druhý krát, začalo sa to zhoršovať. Viac si sa tým začala zaoberať, začala si tie stavy sledovať. Prirodzene prišla takzvaná anticipačná úzkosť a strach - strach zo strachu - strach z toho, že sa to opäť objaví. Strach, strach, strach. Strach tieto stavy len priživuje. Je normálne, že sa u teba zrejme rozvinula chorobná úzkosť. (diagnostikovali ti panickú poruchu, teda úzkosť - záchvaty úzkosti - panika - panický strach) Ak ti je doma lepšie ako vonku, spravíš najhoršie, ak sa budeš vonkajšku vyhýbať! Takýmto vyhýbavým konaním budeš svoje stavy opäť len udržovať... A keď už budeš vonku, a budeš sa cítiť naprd, tak to len akceptuj. Povieš si: Cítim sa divne, no a? Nerozhodí ma to, som v pohode. Nebudeš to svinstvo zbytočne priživovať strachom... Ešte raz ti chcem povedať, že tu ti nikto nemôže diagnostikovať tvoju chorobu. Najlepšie spravíš, ak si vytlačíš potrebné materiály z tejto stránky a normálne s nimi prídeš ku psychiatrovi. Úprimne mu porozprávaš, ako sa naozaj cítiš. Čo presne prežívaš... Na druhej strane je tiež pravda, keď už človek má dostatok informácií, najlepšie je, ak je sám sebe psychoterapeutom. Príkladom je Ivan, ktorý nám tu nesmierne svojimi radami a vlastným výskumom s fytoterapiou pomáha. Ivo, vďaka...

Zoberme si prípad, ak by bolo tvojim primárnym problémom DP/DR:
Z neznámych príčin sa u teba spustila DP/DR (teda prímarny problém) Prirodzeným spôsobom, prostredníctvom strachu a úzkosti sa zrejme vyskytol druhý, sekundárny problém. (panická porucha, úzkosť) To, že ti píšem, aby si sa naučila s tým žiť, akceptovať to, je psychologické vyrovnanie sa s tým, zbavenie sa úzkosti a strachu. Neuveriteľne ti to pomôže. Ale ak sa aj zbavíš toho sekundárneho problému, teda tej úzkosti, sekundárny problém sa odstráni, no ten primárny ostáva. Tu už to je diskutabilné. Preto treba odstrániť prvotný problém, Ivan tu ma dobré skúsenosti s třezalkou... Ale aj tak je dobré, naučiť sa s tým žiť, odstrániť ten strach, nepokoj, sledovanie sa. Samozrejme že to funguje aj naopak, pri silnej úzkosti, ktorá sa už prejavuje záchvatmi paniky, sa dostavujú depersonalizačné a derealizačné pocity.

P.S: Nie si v tom sama, kedykoľvek sa sem môžeš zdôveriť, určite ti poradia aj ostatný. Čo to ti aj popísal Ivan, ten s tým má bohaté skúsenosti. Naozaj si preštuduj tieto stránky, stiahni si diplomovú prácu... Príklady ľudí nasvedčujú, že sa z toho dá dostať. Chce to všetko čas. Drž sa a neboj, dostaneš sa z toho. pa

IVAN
mohol by sim nejak blizsie vysvetlit, co su to tie neurotransmitery, hyperforin, hypericin, medzineuronovy priestor?

Nazdar Petře. Ja mám trochu iný názor na tvoj prípad než Zdeno, ale ty máš právo si vybrať, prípadne navybrať to čo chceš. Keď som mával napríklad stavy pichania pri srdci, tak som to racionálne poňal ako nervový efekt, nie ako chorobu srdca. Takže paniku som z toho nemával. Čo sa týka psychiatrov, osobne ich nevidím ako anjelov spasiteľov. Mám názor, že bez nich si človek dokáže poradiť lepšie. Ale len v prípade, ak sa dostaneš k účinnejšiemu preparátu, než sú AD alebo anxiolitiká, a to sa mi podarilo. Je to už spomínaná třesalka. Neostávam stáť a snažím sa zistiť ďaľšie súvislosti.