Ivan | 28. června 2008, 17:21:34
Takže zásada číslo 1 podľa mňa: Neblokujte v sebe úzkosť, ale nechajte ju voľne préjsť.
Ivan | 28. června 2008, 17:20:03
Beru toho hodne, fakt hodne. Honzo, ono to je zložitejšie než to vyzerá, s tou mojou \"nerozvahou\". Ono vôbec nejde o nerozvahu, ale o rozhodnutie v napätí. Rozhodnutie v napätí má oveľa inú dimenziu, než rozhodnutie v nižšom napätí, alebo bez napätia. Takže rozvaha, pri rôznom stupni napätia s prejavuje ináč. Čím vyššie napätie, tám expanzívnejšia činnosť, to poznáme aj z fyziky. Prúser bol v tom, že som cez seba nenechal prúdiť úzkosť. Tým, že som ju zablokoval, a nenechal prúdiť, naakumulovalo sa napätie(ktoré sa vo vedomí prejavuje aj ako dpdr). Takže pustil som úzkosť, nech cezo mňa preteká. Hneď je mi lepšie. Napätie sa uvoľnilo, a aj derealizácia zoslabila. Je mi oveľa lepšie. Určite doplnky nerobia všetku robotu, ale polovicu určite.


depersonalizace | 28. června 2008, 15:51:55
Jasně, já sí jen myslím že některé věci je třeba psát s rozvahou, prostě ne tak hrrr
. S tím zklamáním...podle mě je to slovíčkaření, ale nebudeme to asi zbytečně rozebírat.
Jinak já bych řekl, že potravinové doplňky jsou hlavně doplňky, už jsem to tu několikrát psal. Podporují sebevědomí při dpdr, ale rozhodně tu celou práci za nás neudělají. Co všechno teď vlastně bereš?
. S tím zklamáním...podle mě je to slovíčkaření, ale nebudeme to asi zbytečně rozebírat. Jinak já bych řekl, že potravinové doplňky jsou hlavně doplňky, už jsem to tu několikrát psal. Podporují sebevědomí při dpdr, ale rozhodně tu celou práci za nás neudělají. Co všechno teď vlastně bereš?

Ivan | 28. června 2008, 15:28:41
Je pravda, že som prežíval strašne silné napätie, ktoré sa mi podarilo zrušiť zrušením svojho ja, ktoré sa vehementne dožadovalo dostať z dpdr. To už je ale preč. Už som sa s dpdr zmieril, takže jeho nepríjemný dosah na mňa je oveľa menší

Ivan | 28. června 2008, 15:25:30
Honzo, ako si prišiel na to, že som sklamaný. Sťažoval som sa tu snáď niekedy na niečo také? Ja si myslím že nie, pretože som sklamaný fakt nikdy nebol. To že mi niečo nezabralo, nevydržalo, alebo nepomohlo, to u mňa nebol dôvod na sklamanie. Asi mám iný metabolizmus, než vy, takže sa to javí, že robím všetko strašne naplno. Ale ja to ani inak robiť neviem. Aspoň doteraz som to nevedel. Lenže teraz napríklad som taký kľudný, že sa mi nič nechce robiť naplno. Som takmer v totálnej pohodičke. Akurát hľadám na jednej juhoamerickej stránke, čo všetko by sa dalo odtiaľ doviesť s potravinových doplnkov na anxietu a depresiu. Objednal si to u mňa potencionálny dovozca RNG. Beriem veľa potravinových doplnkov a dosť mi to pomáha. Včera som si nedal, a bol som polomŕtvy
. Honzo, ja viem, že som sa veľakrát zmýlil, ale kto neskúša, nemôže sa ani zmýliť. Nikto z nás nieje vševediaci, a duplom nie my, čo máme problémy sami zo sebou, a nie ešte správne usudzovať a analyzovať. Ja to ale nevzdávam, a idem ďalej. To čo som nastúpil po tzv. eutanázii story, je zatiaľ v pohode. Nenašiel som tam nič, čo by bolo špatne. Zatiaľ to funguje. Jedinú kravinu, ktorú som povedal bola nepodstatnosť užívať potravinové doplnky. Včera som ten pocit poslúchol, a večer som došiel z roboty ako troska, tak som sa rýchlo naládoval potravinovými doplnkami, a dnes som ako rybička. Ja som zatiaľ so svojou cestou spokojný. Nemyslím, že som urobil veľa chýb, a keď som aj nejaké urobil, tak aspoň viem, kadiaľ neísť
. Ten jojo efekt bol u mňa v poslednej dobe veľmi zreteľný, ale už som sa nastavil do pohodového módu, takže nejaké expanie už nebudú
. Som fakt v pohode, a necítim žiadnu potrebu expandovať. Honzo, ja už o dpdr tiež nepremýšľam asi tri dni. Fakt. A je to omnoho lepšie. Proste som sa s ňou zmieril, a snažím sa v nej cítiť čo nejlepšie.
. Honzo, ja viem, že som sa veľakrát zmýlil, ale kto neskúša, nemôže sa ani zmýliť. Nikto z nás nieje vševediaci, a duplom nie my, čo máme problémy sami zo sebou, a nie ešte správne usudzovať a analyzovať. Ja to ale nevzdávam, a idem ďalej. To čo som nastúpil po tzv. eutanázii story, je zatiaľ v pohode. Nenašiel som tam nič, čo by bolo špatne. Zatiaľ to funguje. Jedinú kravinu, ktorú som povedal bola nepodstatnosť užívať potravinové doplnky. Včera som ten pocit poslúchol, a večer som došiel z roboty ako troska, tak som sa rýchlo naládoval potravinovými doplnkami, a dnes som ako rybička. Ja som zatiaľ so svojou cestou spokojný. Nemyslím, že som urobil veľa chýb, a keď som aj nejaké urobil, tak aspoň viem, kadiaľ neísť
. Ten jojo efekt bol u mňa v poslednej dobe veľmi zreteľný, ale už som sa nastavil do pohodového módu, takže nejaké expanie už nebudú
. Som fakt v pohode, a necítim žiadnu potrebu expandovať. Honzo, ja už o dpdr tiež nepremýšľam asi tri dni. Fakt. A je to omnoho lepšie. Proste som sa s ňou zmieril, a snažím sa v nej cítiť čo nejlepšie.
depersonalizace | 28. června 2008, 14:57:55
Ivan
Ty jdeš do všeho hrozně naplno a podle mých zkušeností to je dost často více na škodu. Čekáš od věcí víc než ti mohou dát a pak jsi po zásluze zklamaný, takže mě nepřekvapují tvoje náhlé výkyvy tvého stavu. Je to tak půl roku zpátky co jsme se tu hádali kdo má vlastně pravdu, schválně si to přečti a zasměješ se tomu
. Proto i tuhle cestu ber s rezervou než se zklameš. Co tím myslím? Při první změně stavu dolů můžeš propadnout něčemu podobnému jako je jojo efekt. Co se týče toho co píšeš, je ve skrze pravda, akorát to tu už bylo popsáno jednodušeji.
Já jsem se za poslední týden změnil tak neuvěřitelným způsobem, že ta rychlost mě až děsila. Chodil jsem po městě, do obchodů, posilovny, prostě to co bych dělal normálně. Mnohem víc negativních myšlenek jsem měl předtím než jsem někam šel, než když jsem měl silnou dpdr. Můj návod na spokojený týden byl prostý, nepřemýšlel o dpdr, kolotoč je tabu, pokud jsem někde venku a cítím dpdr tak místo abych o ní přemýšlel, začnu se soustředit na přítomnost (na věci okolo sebe) nebo na psychická cvičení, nepřemýšlím o tom co se mi dřív stalo, nebo co se může stát. Doma čtu knihu o meditaci a cvičím mysl. Když se to přehoupne do stádia kdy ani klidná mysl nepomáhá, prostě si řeknu \"a je to tady, tak si mě profackuj a můžeš zas jít\" snažím se ty staví přijmou. Lhal bych kdybych řekl že to jde snadno. Pořád mám v žaludku tu úzkost, bez které to v klidu nepřijmu, ale za týden se nikdo z dpdr nedostal, takže se snažím to neřešit.
Nepřemýlet o dpdr pořád dokola = o 25% lepší stav
Být klidný při panickém ataku či silné dpdr = o 25% lepší stav
Když to sečtu, můžete na tom být už teď o polovinu lépe, když začnete na sobě trochu pracovat. O ten zbytek už se postará tělo samo, když to budete nějaký čas dodržovat.
Ty jdeš do všeho hrozně naplno a podle mých zkušeností to je dost často více na škodu. Čekáš od věcí víc než ti mohou dát a pak jsi po zásluze zklamaný, takže mě nepřekvapují tvoje náhlé výkyvy tvého stavu. Je to tak půl roku zpátky co jsme se tu hádali kdo má vlastně pravdu, schválně si to přečti a zasměješ se tomu
. Proto i tuhle cestu ber s rezervou než se zklameš. Co tím myslím? Při první změně stavu dolů můžeš propadnout něčemu podobnému jako je jojo efekt. Co se týče toho co píšeš, je ve skrze pravda, akorát to tu už bylo popsáno jednodušeji. Já jsem se za poslední týden změnil tak neuvěřitelným způsobem, že ta rychlost mě až děsila. Chodil jsem po městě, do obchodů, posilovny, prostě to co bych dělal normálně. Mnohem víc negativních myšlenek jsem měl předtím než jsem někam šel, než když jsem měl silnou dpdr. Můj návod na spokojený týden byl prostý, nepřemýšlel o dpdr, kolotoč je tabu, pokud jsem někde venku a cítím dpdr tak místo abych o ní přemýšlel, začnu se soustředit na přítomnost (na věci okolo sebe) nebo na psychická cvičení, nepřemýšlím o tom co se mi dřív stalo, nebo co se může stát. Doma čtu knihu o meditaci a cvičím mysl. Když se to přehoupne do stádia kdy ani klidná mysl nepomáhá, prostě si řeknu \"a je to tady, tak si mě profackuj a můžeš zas jít\" snažím se ty staví přijmou. Lhal bych kdybych řekl že to jde snadno. Pořád mám v žaludku tu úzkost, bez které to v klidu nepřijmu, ale za týden se nikdo z dpdr nedostal, takže se snažím to neřešit.
Nepřemýlet o dpdr pořád dokola = o 25% lepší stav
Být klidný při panickém ataku či silné dpdr = o 25% lepší stav
Když to sečtu, můžete na tom být už teď o polovinu lépe, když začnete na sobě trochu pracovat. O ten zbytek už se postará tělo samo, když to budete nějaký čas dodržovat.

Ivan | 28. června 2008, 14:57:21
V tom, že potravinové doplnky v uzdravovaní nehrajú žiadnu rolu, tak v tom som sa kopol. Hrajú, a dosť veľkú. Imro, keď nemôžeš SJW, tak skús Damiánu odhttp://www.doplnky.com. Predávajú 100 capslí za 90 Sk. Tu máš informácie: http://www.rain-tree.com/damiana-powder.htm . Ja to beriem, a je to celkom dobré

Ivan | 27. června 2008, 20:11:50
Inak ten ruský liečiteľ, ktorý ma nevyliečil, mi dokázal vyvolať epileptický záchvat bez toho, že by sa ma dotkol. Tiež mi povedal, že mám v sebe zlého ducha, ktorý mi spôsobuje derealizáciu, a že ma bude sprevádzať až do konca môjho života. Nedal sa ukecať na odchod zo mňa, že vraj mu je so mnou dobre. Tento svet je ale riadne šibnutý, čo poviete:-)))
Ivan | 27. června 2008, 20:06:55
Nebojte sa, nebudem strašiť ducharinou, to bola len taká moja vzpomienka na obdobie, kedy som za dpdr hľadal ducharinu.
Ivan | 27. června 2008, 20:04:56
Toto som dnes objavil na doktorke. Splodil som to skoro pred tromi rokmi:-)))
1. 11. 2005 21:14:00, Ivan
Dnes doobeda som splodil príspevok, ktorý sa mi pri posielaní zasekol, ja som si ho nenakopíroval inde a tak som oň prišiel. Preto som sa rozhodo písať ich v outlooku a odtiaľ prenášať do doktorky, aby som ich mal vždy v zálohe a nemusel ich písať znova. Takže toľko na úvod a teraz sa pokúsim ten príspevok zosmoliť odznova. takže vyzeral asi takto:
Sofi, ja som použil slovo démon a nie Satan, pretože Satan je v duchovnom svete považovaný za samostatnú duchovnú bytosť menom Satan. Démoni sú tiež bytosti z duchovného sveta a sú sebecky zameraní. V knihe Cesty duše, ktorú napísal psychiater Robert Jarmon, opisuje príbeh jedného svojho pacienta, ktorý trpel strachom, pochybnosťami a rastúcimi manželskými problémami. Psychiater Jarmon pomocou regresnej hypnózy sa dostával na koreň psychických problémov svojich pacientov. Pri tomto pacientovi menom Chris, robili pokroky, až naraz narazili na barieru, ktorá im bránila ďaľšiemu postupu vpred. Na začiatku jednoho sedenia mu pacient povedal: Počkajte, musím vám niečo povedať. V prostriedku mojej hlavy je niečo, čo by malo byť odstránené. Mal pocit, že je to niečo zlého, a že sa ho to pokúša ovládať. vedomý si traumat, ktoré prežil v detstve, v duchu si položil otázku, či niečo zlého nevyužilo dočasné oslabenie jeho organizmu k tomu, aby preniklo do jeho tela a mysli. Psychiater Jarmon tvrdí, že to bol prvý prípad, kedy uvažoval o možnosti, že by emocionálna porucha bola spôsobená prítomnosťou tzv. zlého ducha. pacient trpiaci vážnou chorobou sa sa skorej stane obeťou patologických baktérií, než úplne zdravý jedinec. Rovnako tak , človek, ktorého psychika je nejakým spôsobom oslabená, je pre nevítaných duchov ľahším cieľom. Psychiater ho poslal, keďže bol pacient veriaci za farárom, nech mu pomôže. Keď sa ho psychiater pýtal čo mu kňaz doporučil, pacient mu povedal, že sa naňho pozeral ako na blázna a poslal ho za psychiatrom. Doktor Jarmon pokračoval v hypnoterapii ďalej. Keď pacien zavrel oči, jeho hlas aj zjav sa zásadným spôsobom zmenili. Rozhnevaný hlas zareval: je môj! Pacient zaťal peste a jeho paže a nohy sa začali triasť. Potom na doktora vyceril zuby ako nejaká šelma. Doktor, snažiac sa zachovať rozvahu, čo najkľudnejším ale pevným hlasom povedal: Nech na vás svieti Božie svetlo. Všetcia sme Božími deťmi. hlas sa ozval znova a ešte dôraznejšie: Je môj, neodídem! O podobné zážitky sa s psychiatrom podelila jedna psychologička, ktorá svoju diplomovú prácu písala na tému posadnutosť zlými duchmi a ich vyháňanie. Poskytla doktorovi niekoľko rád, ako v takýchto prípadoch postupovať. Doktor, majúci na pamäti jej slová prikázal hlasu: Opustite toto miesto, kde nemusíte byť a vydajte sa k svetlu. Všetcia sme prišli od Boha, nezávisle na tom, aký teraz sme a všetcia sa k nemu vrátime. Hlas ale trval na svojom, že neodíde. Psychiater tvrdí, že nemal tušenie, c čím má do činenia. Či ide o psychotický prejav pacientovho podvedomia, alebo sa jednalo o výbuchy hnevu z detstva, kedy bol pacient zneužívaný svojím otcom. Prebral pacienta z hypnózy a spýtal sa ho, čo si myslí o onom hlase. Pacient odpovedal, že nezávisle na tom, kto či čo to je, veľmi rád by sa toho čo najrýchlejšie zbavil. Doktor súhlasil a zavolal si na pomoc už zmienenú psychologičku. Tá diagnostikovala, že to vyzerá na posadnutosť a ponúkla pomoc. Po dôkladnej príprave psychologička pacienta zhypnotizovala a tzv. zlého ducha vyzvala, aby sa ozval.( Doktor sa úmyselne vyhýbal pri písaní tohoto vyháňania detailom, aby sa tento popis nestal návodom pre tých, ktorí by sa im chceli riadiť.) Asi po pol hodine pacient(Chris) prehovoril čudným hlasom: Som Gregory, oznámil hlas, a som tu spokojný. Zostanem tu. S kľudným, ale pevným hlasom s Gregorym debatovali o tom, prečo je nevyhnutné, aby Chrisovo telo opustil a vrátil sa späť do svetla. Hlas však tvrdil, že je spokojný a že nemá potrebu na danej veci nič meniť. v jednom okamžiku začal Chris prudko pohybovať rukami a kašlať.. hlas bol čím ďalej agresívnejší. Doktor pokropil pacientovo čelo svätenou vodou a prstom na ňom urobil krížik- pritom hovoril o Božej láske a o Božom pokoji. ešte chvíľu mával rukami a potom sa ukľudnil. Chvíľu bolo ticho a potom Chris normálnym hlasom nečakane oznámil: Je to preč. Gregory ho opustil. Psychologička sa spýtala , či v v Chrisovi prebývajú aj iné duše. Zamumlal, že ich je ešte šesť. Postupne vyzvali ďaľších šesť bytostí, aby sa predstavili a rovnako ako Gregory odyšli za svetlom. Jedna po druhej tak učinili.
Psychiater si stále nebol istý, čoho bol vlastne svedkom. išlo len o produkt predstavivosti pacienta, alebo sedem duší zomrelých skutočne opustilo Chrisovo telo a vydalo sa na cestu k tunelu svetla? Odpoveď na túto otázku nepoznal, a nebola ani vyžadovaná. Vlastne sa nejednalo o vedecký experiment, ale o pomoc trpiacemu človeku. Pokiaľ sa pacient cítil lepšie, tak sme mohli byť s výsledkom spokojní, povedal doktor. Chrisov stav sa zlepšil. Po ročnej kontrolnej prehliadke uviedol, že pocit niekoho prítomnosti zmizol a už sa nevrátil. po tomto sedení z neho vyžaroval kľud, ktorý pred tým nepoznal. Doktor mu doporučil, aby si každý deň niekoľko minút vyhradil pre Boha a aby mu poďakoval a požiadal ho o ochranu. jeho manželka doktorovi povedala, že hnev, ktorrému podliehal pred vyháňaním duchov, odvtedy nemal.
Niektorí terapeuti veria, že tzv. posadnutosť je v určitých prípadoch vysvetlením pre mnohonásobnú osobnosť. iní tvrdia, že je to naopak a že mnohonásobná osobnosť vytvára predstavu prítomnosti cudzích duší. Podľa časti terapeutov, nie je žiadny z týchto názorov správny.
Doktor hovorí, že by bol prvý, kto by priznal, že tejto záležitosti plne nerozumie. Zdalo sa mu, že by bolo vhodné aby sa tento jav ďalej skúmal. Hovoril ale, že je však nutné k nemu pristupovať s krajnou opatrnosťou. Vedel, že malý anjel na jeho rameni mu hovorí: Bobe, toto nechaj zatiaľ na pokoji.
Takže toľko z mystickej psychiatrie a psychológie. Majte sa všetcia fajn a nepripúšťajte si oslabenú psychiku, pretože silná psychika je vraj nenabúrateľná. A čo je základom silnej psychiky? No predsa optimizmus:-))). Želám vám všetkým veľa optimizmu, s pozdravom Ivan.
1. 11. 2005 21:14:00, Ivan
Dnes doobeda som splodil príspevok, ktorý sa mi pri posielaní zasekol, ja som si ho nenakopíroval inde a tak som oň prišiel. Preto som sa rozhodo písať ich v outlooku a odtiaľ prenášať do doktorky, aby som ich mal vždy v zálohe a nemusel ich písať znova. Takže toľko na úvod a teraz sa pokúsim ten príspevok zosmoliť odznova. takže vyzeral asi takto:
Sofi, ja som použil slovo démon a nie Satan, pretože Satan je v duchovnom svete považovaný za samostatnú duchovnú bytosť menom Satan. Démoni sú tiež bytosti z duchovného sveta a sú sebecky zameraní. V knihe Cesty duše, ktorú napísal psychiater Robert Jarmon, opisuje príbeh jedného svojho pacienta, ktorý trpel strachom, pochybnosťami a rastúcimi manželskými problémami. Psychiater Jarmon pomocou regresnej hypnózy sa dostával na koreň psychických problémov svojich pacientov. Pri tomto pacientovi menom Chris, robili pokroky, až naraz narazili na barieru, ktorá im bránila ďaľšiemu postupu vpred. Na začiatku jednoho sedenia mu pacient povedal: Počkajte, musím vám niečo povedať. V prostriedku mojej hlavy je niečo, čo by malo byť odstránené. Mal pocit, že je to niečo zlého, a že sa ho to pokúša ovládať. vedomý si traumat, ktoré prežil v detstve, v duchu si položil otázku, či niečo zlého nevyužilo dočasné oslabenie jeho organizmu k tomu, aby preniklo do jeho tela a mysli. Psychiater Jarmon tvrdí, že to bol prvý prípad, kedy uvažoval o možnosti, že by emocionálna porucha bola spôsobená prítomnosťou tzv. zlého ducha. pacient trpiaci vážnou chorobou sa sa skorej stane obeťou patologických baktérií, než úplne zdravý jedinec. Rovnako tak , človek, ktorého psychika je nejakým spôsobom oslabená, je pre nevítaných duchov ľahším cieľom. Psychiater ho poslal, keďže bol pacient veriaci za farárom, nech mu pomôže. Keď sa ho psychiater pýtal čo mu kňaz doporučil, pacient mu povedal, že sa naňho pozeral ako na blázna a poslal ho za psychiatrom. Doktor Jarmon pokračoval v hypnoterapii ďalej. Keď pacien zavrel oči, jeho hlas aj zjav sa zásadným spôsobom zmenili. Rozhnevaný hlas zareval: je môj! Pacient zaťal peste a jeho paže a nohy sa začali triasť. Potom na doktora vyceril zuby ako nejaká šelma. Doktor, snažiac sa zachovať rozvahu, čo najkľudnejším ale pevným hlasom povedal: Nech na vás svieti Božie svetlo. Všetcia sme Božími deťmi. hlas sa ozval znova a ešte dôraznejšie: Je môj, neodídem! O podobné zážitky sa s psychiatrom podelila jedna psychologička, ktorá svoju diplomovú prácu písala na tému posadnutosť zlými duchmi a ich vyháňanie. Poskytla doktorovi niekoľko rád, ako v takýchto prípadoch postupovať. Doktor, majúci na pamäti jej slová prikázal hlasu: Opustite toto miesto, kde nemusíte byť a vydajte sa k svetlu. Všetcia sme prišli od Boha, nezávisle na tom, aký teraz sme a všetcia sa k nemu vrátime. Hlas ale trval na svojom, že neodíde. Psychiater tvrdí, že nemal tušenie, c čím má do činenia. Či ide o psychotický prejav pacientovho podvedomia, alebo sa jednalo o výbuchy hnevu z detstva, kedy bol pacient zneužívaný svojím otcom. Prebral pacienta z hypnózy a spýtal sa ho, čo si myslí o onom hlase. Pacient odpovedal, že nezávisle na tom, kto či čo to je, veľmi rád by sa toho čo najrýchlejšie zbavil. Doktor súhlasil a zavolal si na pomoc už zmienenú psychologičku. Tá diagnostikovala, že to vyzerá na posadnutosť a ponúkla pomoc. Po dôkladnej príprave psychologička pacienta zhypnotizovala a tzv. zlého ducha vyzvala, aby sa ozval.( Doktor sa úmyselne vyhýbal pri písaní tohoto vyháňania detailom, aby sa tento popis nestal návodom pre tých, ktorí by sa im chceli riadiť.) Asi po pol hodine pacient(Chris) prehovoril čudným hlasom: Som Gregory, oznámil hlas, a som tu spokojný. Zostanem tu. S kľudným, ale pevným hlasom s Gregorym debatovali o tom, prečo je nevyhnutné, aby Chrisovo telo opustil a vrátil sa späť do svetla. Hlas však tvrdil, že je spokojný a že nemá potrebu na danej veci nič meniť. v jednom okamžiku začal Chris prudko pohybovať rukami a kašlať.. hlas bol čím ďalej agresívnejší. Doktor pokropil pacientovo čelo svätenou vodou a prstom na ňom urobil krížik- pritom hovoril o Božej láske a o Božom pokoji. ešte chvíľu mával rukami a potom sa ukľudnil. Chvíľu bolo ticho a potom Chris normálnym hlasom nečakane oznámil: Je to preč. Gregory ho opustil. Psychologička sa spýtala , či v v Chrisovi prebývajú aj iné duše. Zamumlal, že ich je ešte šesť. Postupne vyzvali ďaľších šesť bytostí, aby sa predstavili a rovnako ako Gregory odyšli za svetlom. Jedna po druhej tak učinili.
Psychiater si stále nebol istý, čoho bol vlastne svedkom. išlo len o produkt predstavivosti pacienta, alebo sedem duší zomrelých skutočne opustilo Chrisovo telo a vydalo sa na cestu k tunelu svetla? Odpoveď na túto otázku nepoznal, a nebola ani vyžadovaná. Vlastne sa nejednalo o vedecký experiment, ale o pomoc trpiacemu človeku. Pokiaľ sa pacient cítil lepšie, tak sme mohli byť s výsledkom spokojní, povedal doktor. Chrisov stav sa zlepšil. Po ročnej kontrolnej prehliadke uviedol, že pocit niekoho prítomnosti zmizol a už sa nevrátil. po tomto sedení z neho vyžaroval kľud, ktorý pred tým nepoznal. Doktor mu doporučil, aby si každý deň niekoľko minút vyhradil pre Boha a aby mu poďakoval a požiadal ho o ochranu. jeho manželka doktorovi povedala, že hnev, ktorrému podliehal pred vyháňaním duchov, odvtedy nemal.
Niektorí terapeuti veria, že tzv. posadnutosť je v určitých prípadoch vysvetlením pre mnohonásobnú osobnosť. iní tvrdia, že je to naopak a že mnohonásobná osobnosť vytvára predstavu prítomnosti cudzích duší. Podľa časti terapeutov, nie je žiadny z týchto názorov správny.
Doktor hovorí, že by bol prvý, kto by priznal, že tejto záležitosti plne nerozumie. Zdalo sa mu, že by bolo vhodné aby sa tento jav ďalej skúmal. Hovoril ale, že je však nutné k nemu pristupovať s krajnou opatrnosťou. Vedel, že malý anjel na jeho rameni mu hovorí: Bobe, toto nechaj zatiaľ na pokoji.
Takže toľko z mystickej psychiatrie a psychológie. Majte sa všetcia fajn a nepripúšťajte si oslabenú psychiku, pretože silná psychika je vraj nenabúrateľná. A čo je základom silnej psychiky? No predsa optimizmus:-))). Želám vám všetkým veľa optimizmu, s pozdravom Ivan.
Ivan | 27. června 2008, 20:03:51
Jana. Máš určité vedomie, ktoré ti pripomína veľmi intenzívne dpdr. Toto silné vedomie so sebou prináša, že si veľmi intenzívne uvedomuješ derealizáciu a všetko, čo prináša v situáciách. Úzkosť, napätie a inú háveď. Ak nechceš tieto nepríjemné stavy mať, musíš ich eliminovať vo svojom vedomí. Utlmiť ich skôr, kým sa rozvinú. V zárodku. Už tým zoslabuješ negatívny účinok psychických stavov, ktoré vplyvom derealizovaného vnímania v situáciách vznikajú. Druhý spôsob je zoslabiť vedomie derealizácie. Tebe sa nezoslabí derealizácia, ale jej uvedomenie. A polopatisticky? Najprv som vo svojom vedomí rušil svoje ja, ktoré si intenzívne uvedomovalo derealizáciu. Ako? Vytevnil som ho z vedomia. Nedoprial som mu vedomie. Takže toto ja za chvíľu zmyzlo. Stratilo sa z vedomia. Akonáhle by mala príjsť nejaká úzkosť, či napätie vplyvom derealizovaného vnímania, nedoprajem tomuto stavu vedomie, takže sa úzkosť či napätie nevytvorí.

janaTT | 27. června 2008, 19:17:59
Ahoj Ivan je to aj pre mna komplikovane mohol by si napisat navod ako to urobit polopatisticky presne ako si myslel,dychal, ci si robill co nie no postupne krok za krokom.jana
Ivan | 27. června 2008, 12:30:26
\"že som zrušil svoje derealizované ja.\"
Nezrušil som derealizáciu, len dopad derealizácie na psychiku.
Nezrušil som derealizáciu, len dopad derealizácie na psychiku.
Ivan | 27. června 2008, 12:26:57
DPDR samo o sebe nieje nepríjemné. Nepríjemné je len v následkoch, ktoré vyvoláva. Preto ak utlmíte všetky následky, ktoré dpdr vyvoláva, prestane vám vadiť.

Zefir | 27. června 2008, 11:13:36
\"že som zrušil svoje derealizované ja.\"
Popiš nám obyčejným lidem s DP/DR nižší, než je voltů v zásuvce, jak se toto konkrétně provádí.
Popiš nám obyčejným lidem s DP/DR nižší, než je voltů v zásuvce, jak se toto konkrétně provádí.

Ivan | 27. června 2008, 11:08:25
Imro, osobne si myslím, že užívať niečo(potravinové doplnky, či lieky), nemá zmysel, ak sa rozhodneš pre radikálny boj, voči dpdr. Ten boj ale nieje v rámci derealizovaného vedomia, ale mimo neho. Akýkoľvek boj v rámci derealizovaného vedomia je k ničomu. Ten musí nastať mimo derealizované vedomie. A to tak, že svoje \"ja\", v derealizovanom vedomí zrušíš. Tak eliminuješ dopad derealizácie na svoje ja, čo má za následok, že ti derealizácia vlastne prestane vadiť. Ona totiž vadí len derealizovanému ja. Ja som v štádiu, kedy mi derealizácia nevadí práve preto, že som zrušil svoje derealizované ja. To ale neznamená, že derealizáciu nemám, len mi nevadí. Zrušil som tú časť svojho ja, ktorej derealizácia vadila. Ty sa asi pýtaš, ako som to urobil. Prestal som vnímať tú časť svojho ja, ktorej derealizácia vadila.
Ivan | 27. června 2008, 10:58:13
Zefíre, keďže ti to pripadá ako blábol, nieje to nič pre teba, je to zrejme metóda na derealizácie nad 220, akú mám trebárs ja. Ty si hľadaj svoju cestu, určite existuje, hlavne sa nechaj inšpirovať Paulom, ak si chceš ušetriť robotu, je tam kusanec pravdy.

Imrich | 27. června 2008, 10:01:06
Ivan, aké metódy používaš na \"odstaňovanie starých malieb\"?. SJW stále berieš?
Zefir | 26. června 2008, 22:53:25
Ivan, tvuj popis zni strasne vedecky, ale promin - pripada mi to cele jako blabol :-)

Janchen | 26. června 2008, 22:39:25
Ivan mas pravdu suhlasim s tym co si napisal ja si to presne tak isto myslim.tak vela stastia v porazani dp/dr a vsetkeho podivneho okolo toho