Zdeno, ono je to s tými pocitmi zamotané. Ty napríklad vôbec nevieš, čo predchádzalo tvojim úzkostným stavom, zlej nálade, beznádeji, či plaču...Nič z tohoto by nebolo vzniklo, keby sa pred tým nebadane nezmenilo tvoje vnímanie reality. Uvedomil si si to až vtedy, keď sa začali tieto postprejavy prejavovať. Ja som to zažil tiež, dvakrát som prerušil školu a aj tak som ju nedokončil. Vtedy ale ešte nikdo nevyslovil slová DPDR. Myslel som si, že som jediný na svete, čo to má. Keď som to spomínal pred špecialistami, tak len mlčky počuvali a nič nepovedali. Tvárili sa, ako keby to počuli prvý krát v živote. Bol som zúfalý asi 5 rokov liečby, ale keďže mi nevedeli pomôcť, tak som sa psychiatrii a psychologii na 20 rokov odmlčal a žil som, ako keby sa nič nedialo. Po 20 rokoch som to s nimi skúsil znova, a zistil som, že po psychologickej stránke si viem pomôcť oveľa lepšie než akýkolvek psychológ a od psychiatrie je lepšia fytolekáreň. Takže zasa som opustil rady psychológov a psychiatrov. Teraz napríklad mám dosť silnú derealizáciu, ale cez deň som mal len čiastočnú. ale vôbec ma to netrápi. Som úplne pokojný a v pohode. Neberie ma to, vnímam to úplne v pohode. Proste to je a hotovo. Proste to neriešim. Psychologicky som sa s tým vysporiadal. Ak som povedal, že nehmotné, tak som nemyslel nehmotné, ale neskutočné. Psychiatri sú teoretici bez vlastnej skúsenosti. nevedia to pochopiť, vedia len, že to existuje. Je úplne jedno čo povieš psychiatričke, lieky sú rovnaké na DPDR aj depresiu či úzkosť. Paul radí veľmi dobre. V podstate som prišiel na to isté. Voľakedy som mával z obchoďákov fóbiu, dnes ju nemám z ničoho. Vlastne už ani neviem, čo je to strach, tak dávno som nijaký nemal. Vidím, že už celkom dobre ovládaš psychológiu DPDR. Si už ako starý mazák...

Ivan. Áno ja som ten čo prerušil štúdium, ale od septembra zase nastupujem na výšku a hrozne sa teším. Pred chvilou som doštudoval Adamovu diplomovú prácu... U mňa je to vcelku zložité, síce som mal zvláštny zážitok z trávy (nie tak silný ako podobné prípade viď. Honzo) no po nej sa u mňa nič nespustilo. Ten priebeh vôbec nebol náhly. Ja som ako prvé začal sledovať na sebe úzkosť... permanentne zlá nálada, beznádej, plač... a do toho prišli tie zvláštne pocity, akoby som sa nejak inak díval na ľudí... Ale také silné zážitky ako iný depersonalizácie nepociťujem... Jednoducho mám v tom zmätok: niekedy je to depresia, niekedy uzkost a potom na to naväzujúca DR, potom si zase myslim ze z DR mam depresiu alebo uzkost, niekedy si zase myslim ze mam len DR, niekedy zase ze len depresiu... Fakt neviem, ak si cital moj pribeh tak vies ako to asi islo. Ja nemavam nejake pocity ze okolie je nehmotne, alebo ze su to len myslienky. Skôr iba ten pocit akoby som sa dival cez sklo, akoby som mal zle oci...neviem, zase niekedy je to celkom ok a niekedy zase vsetko uplne derealizovane. Zajtra idem k psychiatricke a fakt neviem co jej mam povedat...ci mam spomenut tu travu, ci mam spomenut primarnu DR, bo ona si mysli ze mam depresiu al. uzkost. Jedno je iste, citim sa inak, inak ako predtym. Nieco sa zmenilo a neviem co... Numba som este nevidel, no kuknem si ho... Ale ako prekladam Paulovu knizku, snazim sa to jednoduchi neriesit, nepiplať sa v tom, jednoducho to prijať, ok toto som teraz ja, taký to som. Nejdem sa kôlu tomu stresovať, aj tak to teraz nezmenim. Chce to cas... Moja mysel potrebuje klud... Robim vsetko ako doteraz, chodim do spolocnosti a aj ked mam strach tak tam jednoducho idem... Minule mi bolo strasne, ked som bol v nakupnom centre v Europe, tak just som tam v sobotu vosiel a behal tam po obchodoch... Povedal som si: Minule mi tu bolo fakt naprd. No a? A just sem pojdem a nech uz na mna pride hocico aj tak sa mi nic nestane... neriesim to, ked tie pocity pridu, dam im priestor...poviem si: vy hajzlíci! chcete prist? tak pridte! no mna to nejako nerozhodi, pretoze toto som teraz ja! ked mam nechut ist von, tak sa naserem a sadnem na bicykel a bicyklujem... ked sa citim divne pri komunikacii s ludmi, tak si to nevsimam a komunikujem dalej, a nijak ma to neovplyvni... skuste to aj vy, predstavte si taku sitaciu do ktorej by ste urcite nesli a boli by ste si isty ze vam tam bude naprd. TAK TAM CHODTE A UVIDITE ZA NIC NESTANE! je vam tam divne? no a? jednoducho vas to nerozhodi, nestratite sa, nezmiznete, nezosaliete... robte vsetko naplno, kolko len vladzete... drzim vsetkym palce aby sa z tohto svinstva dostali! V KAZDOM Z NAS JE SILA SA UZDRAVIT!

Zdeno, tu máš na posúdenie ceny: http://www.goodnature.sk/index.php?sekcia=detaily_produktu&product_id=752
http://www.multivitamins.sk/ttpharm/index.php?ID=1248
Pri rovnakých koncentráciách je tam takýto cenový rozdiel: 350 Sk ku 154 Sk (200Sk). To je dosť veľký rozdiel, čo povieš?

Honzo, práve to som mal na mysli, či to hrozně silné na prožitek nebolo až tak silne negatívne, že radšej si prežívanie zrušil, než by si ho mal absolvovať ďalej. Ako sa ti páčil Numb?

Čau Zdeno. Ty si ten študent, čo prerušil štúdium? Máš podozrenie na iný spúšťač než fyzický? Pozrel si si Numba, ako sa ti páčil? Ak niekto tvrdí, že duševná porucha nemá fyzickú podstatu, tak potom tvrdí, že podstata sveta nieje hmotná. Dnes som trištvrte dňa robil v záhrade a na dvore. Viete prečo? Keď svet vnímam aspoň trošku ako skutočnosť, tak mám chuť robiť.To aloe s noni je dobrá voľba. Len je to trošku drahé. Ja si zvolím kapslovú formu. Prášok je sušený mrazom, takže nič z neho nezmizlo. Na tekutiny sa používa pasterizácia. Tá firma čo to prezentovala je http://www.goodnature.sk/index.php?sekcia=detaily_produktu&product_id=556

Ivan
Ne. Trávu už jsem kouřil několikrát předtím a vím jak se člověk cítí když je zhulený. Tohle s tím nemělo prakticky vůbec nic společného. Bylo to hrozně silné na prožitek, nebyl jsem schopen ani dojít domů, pamatuji si že asi až po 3 hodinách (možná to bylo víc, možná míň, čas běžel úplně jinak) jsem byl trochu schopný se sebou něco dělat.

Ivan, u mňa sa to spúšťalo pomaličky, po malých kúskoch... Včera som inak bol v BB a v Europe, v nakupnom centre robili prezentaciu vyrobkov www.aloevera.sk. Trochu mi tam chlapik rozpraval o Noni, a maju tam taky produkt Aloe vera + Noni - 1 liter - 950 sk. Zevraj spojenim stavy z aloe barbadensis s Noni vznika synergicky efekt, obe zlozky sa potom vzajomne posiluju vo svojich ucinkoch, dal mi aj jeden clanok, tak som ho naskenoval... stiahnut si to mozes tu: http://www.sendspace.com/file/alrklh - dole mas potom download link.

Honzo. Nezľakol si sa toho do takej miery, že si prežívanie toho stavu radšej vypol?

Ivan
Já si nejsem vjedom že bych při kouření trávy něco vypínal prostě jsem si dal jointa a něco mi v hlavě přeskočilo, nikdy jsem za tím nic složitého nebo něco v pozadí nehledal. V tu chvíli mi přišlo jako kdybych kouřil crack, nebo mi někdo píchnul heroin do žíli protože něco tak silného jsem nezažil a doufám že už ani nezažiju.

Takže najrýchlejšie voľné stiahnutie je cez filefactory: http://www.rlslog.net/numb-2007-dvdscr-xvid-vomit/
Titulky v češtine http://www.titulky.com/Numb-100705.htm

Tu sú české titulky: http://www.titulky.com/Numb-100705.htm

Honzo. Nestala sa ti depersonalizácia tak, že stavy prežívania, ktoré si mal v dôsledku brania marihuany si proste odmietol tým, že si vypol prežívanie? Zefír. Nebolo prežívanie počas choroby vo vašej rodine také nepríjemné, že si radšej prežívanie vypol? Všetcia ostatný. Nemáte podobnú skúsenosť?

Tak som si film pozrel, bol dobrý. Titulky vám pošlem. Zefíre, akú máš adresu?
Riverflows, ja tiež bežne slzím pri dojákoch, aj v Numbe boli také pasáže, že oči zvlhli, tu ale nikto nehovorí o tom, že sme bezcitné mašinérie bez emócií. Tak to nieje. Ja len neprežívam vonkajší svet ako skutočnosť. Ale sám seba, svoje ja, ako skutočnosť prežívam. Tak isto ako skutočnosť prežívam to, že vonkajší svet neprežívam ako skutočnosť. DPDR je porucha prežívania. Ak by sme nemali cit, a boli bez emócií, tak by nás vôbec netrápila nejaká DPDR. Bolo by nám úplne jedno, či ju máme alebo nie. To čo môžeme spraviť aby sme sa cítili čo najlepšie je nájsť si čo najoptimálnejšiu fyzickú aj psychickú pozíciu v tomto stave. Ja tomu hovorím harmónia v dpdr. Viete, je celkom možné, že keď som sa nedokázal citovo vyrovnať s realitou ktorá nastala, tak som vypol jej prežívanie a už mi to ostalo. Proste som zmenil chémiu v tele. Teraz to chcem zvrátiť, ale nieje to také jednoduché. Oveľa ľahšie sa padá do diery, ako sa z nej vylieza.
Pred nový rokom som dosť často cez icq komunikoval s chalanom, ktorého podviedla žena, a on túto realitu nedokázal prežívať tak vypol prežívanie a dostal sa do dpdr. Potom som odišiel na dovolenku, a keď som sa vrátil, už som ho na icq nikdy nezachytil. Bol fakt zúfalý. Obávam sa, či nespáchal samovraždu. Ak nie a chodí na túto diskusiu, tak nech sa láskavo ozve!!

Ja by som sa chcela opytat, ako ste na tom s emociami? Ivan uz vlastne nieco nacrtol ohladom prezivania.. Ja som takisto nikdy nezazila panicky atak a DPDR pocitujem primarne, ziadnych dalsich tazkosti si nie som vedoma.

Tie emocie ma zaujimaju, pretoze u mna napriklad je divne to, ze sa dokazem rozrevat aj pri nejakom lacnom romantickom filme, pripadne minule na svadbe mojej sefky, no ja som nevedela prestat plakat od dojatia.. Ale ked ma napriklad niekto nahneva, tak ja to citim len tak akoze, citim, ze mi pulzuju spanky, ale tak naozaj vazne to vo mne nevrie.. Hlavne toho cloveka v tom momente nevnimam asi. neviem.

By the way, Ivan, ty si myslis ze tvoju DPDR sposobila PTSD? v mojom pripade sa to asi tak stalo, ale to bola asi len posledna bodka za celym tym zlym obdobim, ktore som prezivala.

Ivan. Posleš aj mne tie titulky? bubniakz@zoznam.sk

Ivan, prosim o titulky a predem moc dekuji tve zene za preklad. Jestli jeste nikdo nezacal s ceskyma, udelam je v co nejkratsi dobe ze slovenskych.

Ak chcete, môžete si Numb stiahnuť tu: http://www.warforum.cz/viewtopic.php?t=706991 Slovenské titulky vám môžem poslať mailom. Idem si ho pozrieť, ešte som ho nevidel. pri tom sťahovaní je free filefactory.

Zdeno

Jestli to mám posoudit podle sebe, tak při úzkosti tě nenapadají myšlenky na sebevraždu, alespoň já to tak měl, jinak mi to přijde v podstatě stejné, u obou se cítíš na dně.

Aký je vlastne rozdiel medzi anxietou - uzkostou... a depresiou?

Teraz, keď sa mi čiastočne vracia prežívanie tak viem, že DPDR je havne poruchou prežívania vonkajšieho sveta a seba samého. Ten nadpis z doktorky: Depersonalizac e derealizace-život jako, asi najlešie vystihuje problematiku DPDR. Ak má byť život vnímaný ako život, tak musí byť prežívaný. Ak nieje prežívaný, ale len vnímaný, tak vlastne v tom pravom duševnom slova zmysle človek nežije. Prajem vám všetkým, aby ste znova začínali prežívať život.