Áno, presne tak, do totálnej DP na návšetvu. dnes to idem skonzultovať.

Mne nikdy nevadilo, že nie som normálny. Vadilo mi, že sa blbo cítim. Derealizácia je len jeden z vnemov, ktorý na mňa dolieha, ale nie tým najhorším. Fyzicky nepríjemné vnemy mi vadia oveľa viac. Som si ale istý, že tieto problémy majú spoločného menovateľa.Zistiť, čo je týmto menovateľom fakt neviem, tak bojujem na viacerých frontách. Vyzerá to na veľmi dlhodobý boj o základné prežitie, nieto ešte uzdravenie. Ale ako som už napísal, som na tom lepšie, ako pred rokom. Ak by som bol zviera, už by ma utratili. Škoda že nie som zviera. Už by som mal pokoj. Inak mám život veľmi rád, ak by som si ho mohol užívať. Ale to určite každý. Verím tomu, že ak by sa do môjho stavu dostal najväčší optimista na svete a najväčší milovník života na svete, razom by ho tieto vlastnosti prešli do protipólu. A stále by to bol ten istý človek, len s inými vnemami. K životu máme taký postoj, aké máme vnemy. Ja sa svoje vnemy snažím maximálne spozitívniť, aj sa mi to darí na 100%, ale aj tak sú moje vnemy v oblasti negatívnych vnemov až utrpenia. Nedokážem si predstaviť, že by som mohol v živote dostať ťažšiu úlohu, ktorú by som bol schopný zvládať s maximálnym využitím svojich schopností. Pre mňa nie je úspechom byť úspešným v ľudskom merítku, pre mňa je úspechom, že som schopný na tomto svete ešte žiť. Čím viac dní vydržím na tomto svete, tým budem úspešnejším. Ak by som vydržal do sedemdesiatky na tomto svete s takýmto stavom, tak podľa mňa nie je úspešnejší človek na tomto svete. Už teraz sa považujem za najúspešnejšieho človeka na tomto svete, pretože to, čo som bol schopný s touto chorobou zvládnuť, je maximum, čo človek môže dokázať. Neviem si predstaviť, že by sa dalo zvládnuť viac. Ani o milimeter. V podstate idem každý deň na doraz svojich schopností a možností. Takže som so sebou maximálne spokojný. Môže pre seba človek urobiť viac? Ja si myslím že nie. Proste to nie je možné. Tiež máte pocit, že všetko robíte najlepšie, ako viete?

A kam pôjdeš? Do totálnej DP na návštevu?

Ahoj, Ivan, tak presne toto som včera čítala a dala si to odhadom dokopy s tebou. tiež mám silný pocit hmly, života akoby vo sne a začínam si myslieť, že toto určite sa týka aj mňa. nemám ešte ani tušenia, čo s tým, ale niečo mi hovorí, že toto viem ovplyvniť. u mňa bulímia funguje ako balanc medzi DP a DR. s DP som chameleón a niekedy ma to tak preťaží, že sa priotrávim jedlom a hodí ma to do DR, kde nevnímam čas, ani priestor a som mimo. funguje mi to nejako ako dávka pre závisláka a to mi na tom veľmi vadí. DR si oslabujem DP a myslím, že si nejako budem musieť vybrať. keď sa nepredávkujem jedlom, DP je tak silná, že to niekedy nezvládnem. takže riešenie pre mňa bude niekde tam, že DP prestanem riešiť bulímiou / ja som fakt blázon!! / a dostanem ju pod kontrolu. v praxi to pre mňa znamená asi toľko, že keď to na mňa príde, proste tam pojdem a nechám to na seba posobiť. inak sa nikdy nedozviem, čo tam je.

Hm, tak to je mi líto, přemýšlela jsem nad setkáním... nevím jestli by to pomohlo vám, ale já začala přijetím DP a ukončením války s DP. ale pokuď to správně čtu, je to to nejtěžší, co můžu po někom chtít. pro mně to vlastně znamenalo obrovskou úlevu a pocit, že už si nemusím hrát na normálního člověka a už se o to nemusí snažit byl pro mně k neuvěření. nikdy mi nezáleželo na tom, abych byla jako ostatní, ale vždy jsem naopak, chtěla být taková, abych se mohla na sebe bez studu podívat do zrcadla. možná proto mi přijmout svou odlišnost přišlo jako vysvobození. ale pravda je i tam, že nejsem vy. já jsem jenom moc chtěla. dlouho být normální a pak už jenom poznávat sebe, jaká opravdu jsem, to je s DP. a nechci to vzdát, jsem, jaká jsem a cpát do sebe antidepresiva, abych se cítila jako někdo jiný mi přijde hloupé. nejsem normální a nevadí mi to, nechci být jako někdo jiný a chci se denně učit žít se sebou a cítit se se sebou fajn. možná to pomůže i vám.

Zuzana, http://derealizace.wgz.cz/. Ak s tým ale nemáš problém a vnímaš to pozitívne, tak vlastne nemáš čo riešiť.

jsem z Ostravy...snad se dockam a objevi se tu nekdo z blizkosti,rada bych pokecala realne,ale pro me cesta do Prahy a podobne dalky je jako cesta na konec sveta..jeden sice z Ostravy je,ale zrovna je to typ,co na setkani neni,tak mam smolika...

Janko, odkud jste?

Ahoj, Janka a Ivan, som nadšená, že som vás neurazila a Ivan, práve rozmýšľam nad podobnou možnosťou, ako si opísal ty. za niektoré spúšťače DR u mňa považujem divný metabolizmus a tiež hromadenie niektorých toxínov. určite nad tým budem rozmýšľať. ja na to prídem, mne sa trpieť nechce. aj keď utrpenie to asi nie je, len v niektorých veciach leziem na nervy sama sebe. ale dík za nápad.

Zuzko,cetla jsem asi pred rokem prispevek jednoho kluka,ktery byl na tom jako ty-DR mu vyhovovala,nestezoval si,byl spokojeny..takze jste minimalne dva..jasne,ze nejradej bych byla bez DR,ale kdyz uz to nejde,bylo by dobre zacit ji vnimat jako vy- u ceho zacit?..nic me nenapada,vygumovano:-(
Ivane,mi je taky druhy den divne,smutno,uzkost,tres a to vypiju malo..ale ten den je to fajn,dokazu se bavit,dokazu povidat s ostatnima aniz bych se citila jako magor..vcera jsem sla SAMA na nehty,coz je asi 15 minut od domu,ale ted bych to nedala..at mi to nekdo vysvetli,takove vykyvy

Ja som s DR tiež nebojoval 20 rokov, ale potom som musel začať, pretože stav sa mi výrazne zhoršil, takže som mal na výber. Buď bojovať, alebo spáchať samovraždu. Pre mňa je prirodzené žiť, preto som sa rozhodol bojovať.

Jasne že sa s DP či DR pracovať dá, pokiaľ to dovoľujú fyzické dispozície. Ja som s DR od 1992 živnostník, zamestnával som niekoľko ľudí, mal tri prevádzky, postavil rodinný dom bez stavebnej firmy a stavby vedúceho, všetko mi to samozrejme DR sťažovala, ale zvládol som to. Dnes tak isto hrám kľúčovú úlohu pri finančnom zabezpečení mojej rodiny, aj keď mi už manželka musí pomáhať z dôvodu môjho fyzického utrpenia, ktoré ma životom sprevádza. Ale ako som povedal, je to lepšie ako pred rokom.

Mňa si rozhodne neurazila, nie je dôvod. Myslím si, že DP aj DR má rôznu charakteristiku, a to podľa toho, čo ju spustilo a čo je jej príčinou. Odpovedať pravdivo na to, u koho čo spôsobuje DP či DR,nie je vôbec jednoduché a školská medicína na to odpovede nepozná. Viem si celkom dobre predstaviť, že by mi určité DP či DR žiadne životné problémy nespôsobovali, ale tak isto si viem predstaviť, že určité DP či DR v kontexte s inými splývajúcimi problémami, ktoré má človek problém oddeliť od DP, či DR, lebo vystupujú ako ich súčasť, to už zďaleka nie je také jednoduché, a už ide o kategóriu utrpenia, a to nezávisle od toho,ako sa človek k tomu psychologicky postaví. A to je môj prípad. Som presvedčený o tom, že psychologicky to mám zvládnuté na jednotku, horšie je to fyzické utrpenie, ktoré ma pri tom nonstop sprevádzalo. To nijakou psychikou neodstrániš. Preto som začal hľadať fyzickú podstatu svojich zdravotných problémov, nenašiel som nič lepšie, než mi diagnostikovali dve vyštudované lekárky, a to fyzickú otravu ťažkými kovmi, rôznymi inými jedmi, spôsobenými zrejme špatným metabolizmom. V ľudskom tele sa vytvára spústa enzýmov a iných látok zodpovedných za paralyzáciu jedov, do tela prichádzajúcich, či už priamo alebo potencionálne. Ak sa niektoré z týchto látok v tele nevytvárajú, telo sa zahlcuje jedmi, čo sa musí nejako prejaviť. Školská medicína testuje len minimum z týchto látok, pri kontrole ľudského zdravia, preto je toľko chorých, u ktorých ak nič nenájdu, tak im oznámia, že ich problém je psychického pôvodu, pretože fyzické testy neobjavili žiadnu abnormalitu. Takže pozor, medicína má ešte stále veľmi ďaleko od toho, aby si mohla povedať, že je dosť dobrá. Nie je.

Ivan, o akej chorobe vlastne píšeš? jej dosledkom je DR? čo ju vlastne spustilo? Ja som mala tiež celý život problém s výkonom a to bol moj ocko na výkon vysadený a chodila som na umeleckú školu, kde podávať výkon na pódiu mala byť samozrejmosť.tiež som ju takmer nedokončila. tak som sa s tým naťahovala 15 rokov. odkedy je mi jasné, že s DP/DR sa pracovať dá, už s ňou nebojujem a mám život nastavený inde, ako je podávanie výkonu. nechcem v žiadnom prípade žľahčovať vaše prežívania, ale vážne mi chcete všetci povedať, že som tu jediná, kto s DP vie a chce žiť? nenaštvite sa na mňa, prosím, ale vždy vám všetci hovorili len to, že je to problém a máte sa liečiť. čo ak mám pravdu v tom, že to nutné nie je, len to chce cvik?/ snáď som vás neurazila.../

Ja alkohol piť nemôžem. Mne je po alkohole ešte horšie. Môj najväčší problém je, že mi je zle. Derealizáciu vnímam len ako jeden z produktov toho, že nie som zdravý. Nie ale ten najhorší. 20 rokov som na DR kašlal, pokiaľ mi nebolo tak zle. Som ale na tom podstatne lepšie, než som bol pred rokom. Je mi už menej zle. Také stavy, čo som mal vlani nonstop. mávam už len občas.

Zuzka, mňa DR odstavila nie len od normálneho prežívania života, ale od školy napríklad. A tak isto od športu. Učil som sa veľmi dobre a ľahko. Keď mi naskočila DR, už to nešlo, a nebol som schopný dokončiť ani strednú školu. Takže som bol od sedemnástich pomocným robotníkom s najhoršími a najmenej platenými prácami. Tak isto som šport musel zanechať, pretože som zrazu prestával podávať výkony. Depersonalizáciu v tom zmysle ako ju opisujete nepoznám. Vždy som mal veľmi jasné uvedomenie seba samého, myslím si, že vplyvom choroby až, až.

Janko, taky si nepamatuju, co bylo ráno a taky se cítím mimo. manžela tím někdy štvu a syn mi říká že jsem zapomětlivá, ale mám ze sebe legraci. na druhou stranu mám vynikající dlouhodobou paměť a tím spoustu věcí kompenzuju. dívám se na to tak, že s DP je ve mně spousta dobrých věcí a z těch mám radost a snažím se rozlišovat, co změnit opravdu můžu a udělám to a co nemůžu a pak už záleží jenom na mně, jaký přístup k tomu mohu mít. nechci se ti do toho vměšovat, opravdu ne, ale myslím, že nemusíš takhle trpět. myslím si to už jenom proto, že jsem přes to prošla a denně procházím a s DP se fakt pracovat dá.

Ivane,ja taky vim,ze jsem to ja,nemam pocit ze se na sebe divam z dalky,nebo z vysky jak nekdo popisuje..akorat nekdy se divim,jak je mozne,ze jsem zvladla urcitou situaci,to si nekdy reknu,jakobych to nebyla ja-ale to mivam po nalade z piva:-)..proste je mi fajn i po dvou pivech a jsem schopna jet i tramvaji,sice jen par zastavek,ale dokazu to...az pivo vyprcha,zacnu se podivovat jak jsem to zvladla..abych se priznala,v nalade je mi fajn,ale to asi kazdemu-abych nevypadala jako nejaky opilec,mi staci malinko a ne pravidelne,jen si rikam,ze v tomhle stavu by se mi libilo porad..takhle ale DR resit nechci
Ales kdyz napise,tak jasne a vystizne-debilismus-to pisu za sebe,nevim jak ostatni,treba si jako debilove neprijdou
Zuzko, nepamatovat si co bylo rano,citit se mimo a pod.a hlavne pripadat si pred ostatnima jako cvok je pro me neprijatelny problem,nikdy si na to nezvyknu,takze nezbyva nez se do konce zivota trapit...a jeste ta panika to uz je fakt moc-proste to nedavam..

Mám radost, že si s váma můžu psát i když vás vůbec neznám.A proč vlastně to, že jsme jiní, než průměr, je problém?proč vám to tak vadí? promiňte mi, když mi do toho nic není.

Co se těch mých hlasů týče, nepřemýšlela jsem, jestli sjou moje nebo ne. jsou tam a je to divný. jsou moje a nejsou, jsem to já, ale nejsem. a sebeuvědoměná se necítím. většinou se vnímám přesně tak, jak jsem to už napsala- amorfní. a Jano, já taky pořád přemítám, něco řeším, vlastně všechno řeším. říkám tomu databáze. tam skladuji informace o všem a v realitě to vypadá tak, jako by mi bylo vždy všechno jasné. to je další část DP, kterou využívám ve svůj prospěch. olouvám se všem, když jsem nesrozumitelná.

Abych ten problém shrnul-když se s někým bavíme,jsme za zmatený blbce.Ono totiž doopravdy nevnímat,co ten druhej řiká a co tím myslí,vede právě k tomu debilismu,kterej ta protistrana vidí.
No ale,co neděláme...:),možná by se ten problém dal akumulovat jen do jednoho slova-Outsider:))