..dnes som musela zostať doma...mala som migrénu, každou migrénou sa mi DR stupňuje...dnes je veľmi zlé...

Chci tím říct, že jsem naprosto přesvědčen že to co píše Paul, platí na každého kdo má dpdr.

To je odvážné tvrzení, se kterým se zatím nedokážu ztotožnit. Chtěl bych vidět ty zástupy nemocných, kteří se uzdravili po přečtení a aplikaci Paulových postupů.

Dnes docela zajímavé. Šel jsem z oběda a zase na mě zaútočila ta mrcha v plné síle, ale poslední dny je mi tak všechno jedno, že si říkám, jestli má celý život smysl a tak jsem si řekl, že si to prožiju až na dno. Taková ta cesta za dveře, které jsem se vždycky bál. Šlo to, ale jen do určité meze. Jakoby tomu něco bránilo. Pak už jsem byl zpět v práci a tady to nefunguje. Tak nevím...

Myslím, že by stačilo dať na hlavnú stránku nejaký neživý link. Podobne ako na fórach... Prípadne sa môžeme spýtať Paula, aký by mal názor na šírenie knižky v cudzom jazyku.

Zdeno
Shrnul jsi to přesně. Na 6 kapitole pracuje Jarda, ale asi je zaneprázdněný tak nevím...já spíš teď přemýšlím o tom, jak to s tou finální verzí uděláme. Jestli ji dám někam mimo web a z našeho webu povede na ní odkaz, protože ať jsou naše úmysly jakkoli šlechetné, tak pořád je to porušení autorského zákona a já jako provozovatel těchto stránek za to odpovídám, takže bych nerad aby s tím byly nějaké problémy. Většinou se to řeší tak, že se dá soubor na nějaký noname web a z našeho hlavního na něj povede odkaz (takže to v podstatě rozšiřuje jiná stránka/provozovatel). Nebo bychom mohli Paulovi nabídnout náš překlad, i když by s tím pravděpodobně nesouhlasil, přišel by o peníze. No uvidíme, času ještě dost.

Ivan
Když jsem si přečetl 12 kapitolu tak mi hodně věcí dávalo ten správný smysl a vlastně jsem si uvědomil, že jsem na tom byl už jako Paul (krok od úplného vyléčení), jenže já jsem pak začal dělat 2 kroky zpět a 1 dopředu, místo 2 kroky dopředu a 1 zpět. Paul se nevyléčil tak že by si řekl \"tak a teď vím jak na to tak se můj stav zlepší\" a už byl vždycky lepší. Tak to není, on těch pokusů měl strašně moc a často se i při správné cestě a akceptaci cítil mizerně i když se měl v předešlých týdnech výborně. Časem se ale naučil jít i v těchto chvílích v před a pak se teprve jeho tělo začalo léčit. Já jsem se měl s dpdr taky dobře a vím o čem píše, jenže když jsem se 3 měsíce cítil fajn a v pohodě (takový stav s kterým je člověk bezproblému schopen žít a cítí se štastný) tak pak když jsem se najednou cítil špatně, znovu jsem si myslel že je to zpátky a moje osobnost se sesypala jako domeček z karet a já do toho zase spadl. Kdybych v tu chvíli věděl to co teď, byl bych úplně někde jinde. Chci tím říct, že jsem naprosto přesvědčen že to co píše Paul, platí na každého kdo má dpdr. Člověk se musí s dpdr naučit žít a přijmou ty stavy, teprve potom vám nebude vadit, když se měsíc cítíte na hovno a máte pocit že se nic nezlepšuje, pak teprve může přijít obrat.

Čím ďalej, tým viac si myslím, že moje vedomie je majstrom ilúzií. Keď mi je lepšie, tak mi dáva logicky najavo, že dpdr je psychologická záležitosť, a keď mi je horšie, tak mi dáva najavo, že to nie je psychologická záležitosť. Kto vie, do akej miery podľahol ilúzii taký Paul, ktorého preklad knihy sa tu uverejňuje. Je celkom možné, že uňho nastalo spontánne vyliečenie, ktoré iluzórne pripisuje psychologickým faktorom. Sám takéto stavy zažívam, preto ma to napadlo. Keď mi je lepšie, nevidím biologický, ale psychologický dôvod dpdr. Dnes napríklad nevidím psychologický dôvod dpdr, a pritom som svoju psychiku nezmenil proti včerajšku, keď som videl psychologický dôvod dpdr. Jediná zmena je v tom, že dnes mám silnejšiu dr, než včera.
Sú známe prípady, kedy dpdr zmizla po užívaní liekov, bez zmeny psychologického prístupu.
Dpdr sa spája s panickou poruchou. Spôsobuje ju panická porucha? Alebo stav, ktorý spôsobuje napríklad zvieravú bolesť v oblasti hrudníka?

Honzo, práve som sledoval preklady Paulovej knižky... Z toho, čo mám preložené ja a čo sa objavilo na webe od iných užívateľov mi vyšlo toto... Preložené máme, Poďakovanie (Ja), Úvod (Ja), Obsah (Ja), Kapitoly 1 (Ja), 2 (Ja), 3 (Ja), 4 (Ja), 5 (Ty), 7 (Zdenka), 8 (Gabika), 9 (Ja), 10 (Ja), 11 (Ja), 12 (Ja). Teda nám chýba: Kapitola 6 (Objasnenie záchvatov paniky), Kapitola 13 (Nejaké Záverečné Body), Kapitola 14 (Ako Prekonať Depersonalizáciu), Kapitola 15 (Najčastejšie Kladené Otázky), Kapitola 16 (Záver)... Máš preložené z tochto niečo, o čom neviem? V podstate treba dokončiť tieto kapitoly a môžeme sa pustiť do záverečnej kontextovej korektúry... Texty, čo som ti posielal som už aj začal prerábať do úplne finálnej podoby...

Tak ono je iné, keď človek dostane panický záchvat z pavúka, ktorého sa zbaví tak, že utečie z  miesta činu. Od pocitu blížiacej sa smrti (aj keď fiktívnej), človek nemá kam utiecť. Rozhodne to bol strach, ktorý Ti (Zefíre) zobral pokoj. Máš pocit, že ten strach nezanechal v tebe žiadne stopy? Že tak ako prišiel, tak aj odyšiel? Že nezablokoval tvoj prístup k bezstarostnosti, a neustále je v skrytej pohotovosti? (strach) Možno všetko, čo tu hovorím sú keci, bližšie, či ďalej od pravdy, možno sú to nezmysli, a možno len čiastočne. To ma ale neodradí od hľadania pravdy o dpdr. Kto nehľadá, ten nájde len občas
Tak mi ale nejako vychádza, že pri každom dpdr hrá úlohu strach.

děcka já se rozhodla,že tu mrchu budu mít ráda,když mi bude zle,jako by někdo přišel na návštěvu pokecat,třeba je jí smutno:-) no uvažovala jsem takhle dnes ráno a pomohlo to!!

Jana TT, ale já už je právě nemám. Jediné, co mi zůstalo úpo tom jediném záchvatu, kdy jsem se bál smrti, je právě DPDR.

Zefir mne sa stalo 2x ze mi volali nasi sanitku ze mam srdcovu prihodu a ani raz to nic nebolo ale ja som sa citila ze umieram lekar to pochopil ked som mu povedala o svojich psychickych problemoch nikto mi nic nevycital a raz rano ked vsetci odisli prec som to dostala zachvat jak vysity ani neviem kde som vzala silu a povedala som si ze teda dobre ked mam umret tak nech proste som sa nastvala a sadla v obyvacke na gauc a cakala na smrt a ona neprisla a atak odisiel. ale je pravda ze zatial nemavam tieto ataky nejak casto chvalabohu. ak najdes v sebe tolko odvahy skus to povedz si ze nech sa deje cokolvek a sed a cakaj uvidis...jana

si sa hambil dať navonok najavo, že máš panický atak.

Nesmysl. Než jsem poprosil ženu, a´t mě odveze na pohotovost, klepal jsem se neovladatelně po celém těle. I před doktorama to přetrvávalo. To je dostatečně navenek daný projev panické ataky.

Efekt zablokovanej emocie?
Je dpdr efektom zablokovanej emócie? Vznikla u mňa derealizácia tak, že som pri traumatickej situácii plne neprejavil svoje emócie, a tento emocionálny blok sa so mnou ťahá celý nasledujúci život? Práve sa pokúšam odpovedať si na túto otázku, a vyzerá to tak, že by to mohla byť pravda. Začal som uvoľňovať svoj emocionálny blok, ktorý u mňa pretrváva ako kŕč už roky,a zisťujem, že mi je omnoho, ale omnoho lepšie. To, že som v minulosti neriešil traumu emocionálnym prejavom na tvorcu traumy, zakódoval som v sebe novú formu emocionálneho prejavu voči vonkajším okolnostiam. Tzv. emocionálnu zdržanlivosť. Čo si myslíte, nebude tu pes zakopaný?
Zefír, Ty si racionálne prijal svoj spúšťač dpdr, ale neuvoľnil si blok vonkajšieho emocionálneho prejavu. Z nejakého dôvodu si sa hambil dať navonok najavo, že máš panický atak. To spôsobilo v tebe emocionálny prejavový blok, ktorý sa preniesol do ďalšieho Tvojho správania. Bojíš sa navonok emocionálne prejavovať. Tento vzorec si si naprogramoval práve vtedy, keď si mal panický atak, a bál si sa ho navonok prejaviť, aby si nevyzeral ako nejaká bábovka, ktorá má strach z infarktu. Ak by si vtedy jančil, a dal poriadne navonok strach z infarktu, nech to všetcia vidia, aký Ty máš strach z infarktu, tak by si podľa mňa žiadnu dpdr nedostal. Berte toto všetko ale ako moju teóriu, ktorá sa samozrejme môže mýliť, aj keď mi to zatiaľ všetko logicky zapadá.
Jana TT. tebe prajem úspech v metóde EMDR. Ide vlastne o to isté, čo som tu popisoval, o uvoľnenie zablokovaného emocionálneho prejavu.

Bratia asestri na to EMDR idem 09.09. jana.

ahoj Zefir sak skus teda najake lieky mne tieto psychologicke sposoby co navrhuju chalani vobec nezaberaju ja som taka tvrda v tomto jak stolverka/cukrik/. Ak teda by si mal zaujem skus tri krat denne laxaurin a vecer pred spanim 1 seroqel 200mg/to je minimalna davka/ da sa ist az na 700 sak ta to nezabije bud pomoze alebo ich hodis do kosa.skus tak 2 tyzdne. to ja rada odo mna Jana.

Skúste prijať za normálne, týranie, a zbavíte sa dpdr.

Přijal jsem za normální svůj spouštěč DPDR, tedy panickou ataku kvůli problémům s tlakem (strach z infarktu). Tlak mám stailizovaný a absolutně mi nedělá starosti. Tak proč mám pořád DPDR?

Neakceptácia reality v šokovej, stresovej situácii, môže postihnutého natoľko vzdialiť realite, že nastáva pocit dpdr. Pri fyzickom vyčerpaní to môže byť neakceptácia fyzického vyčerpania, pri duševnom vyčerpaní neakceptácia duševného vyčerpania, pri anorektičkách neakceptácia svojej figury, pri vojnových traumách, neakceptácia vojnových zverstiev, pri znásilneniach neakceptácia takého druhu pohlavného styku, pri týraniach, neakceptácia týrania, pri strachu zo smrti, neakceptácia smrti, ktorá každého z nás čaká, pri drogových zážitkoch strach a neakceptácia stavov, ktoré sa pri užívaní drog môžu prejaviť, a kopa iných príhod, kedy človek z nejakého dôvodu nie je ochotný, alebo nevie akceptovať stav, ktorý nastal. Dokážete sa v tom nájsť? Ja ano. Prečo u niektorých ľudí trvá dpdr pol dňa a u iných tridsať rokov v kuse? Myslím si, že veľa závisí od intenzity postihnutia, a akú zložku emocionality postihne. Ak postihne len zložku únavy, človek sa vyspí, a stratí sa podnet dpdr. Horšie je to v situáciach, ktoré postihujú vyššie city. Tam sú tie zranenia trvácnejšie, pretože ich nemá čo odbúrať. Skúste prijať za normálne, týranie, a zbavíte sa dpdr. Ale dá sa to? Je to naozaj také jednoduché? Takýto človek má strach z týrania, a preto má zábrany vnímať realitu realisticky, aby tú hrôzu nemusel znova prežívať. Myslím si, že sú dpdr ľahšie zvládnuteľné, a ťažšie zvládnuteľné. Ak sa pri panickej poruche človek naučí nepodliehať nečakaným nepríjemným okolnostiam, v podstate má nad dpdr vyhraté, pretože nepodľahne panike, ktorá ho vzďaľuje od rozumného prijatia reality. Možno kecám, ale kto vie, možno je v tom aj trocha pravdy.

Ivan
Viete, tak ma napadlo, či dpdr nezačína pasívnou neakceptáciou niečoho. Napríklad, človek dostane z niečoho šok, ale namiesto toho, aby sa proti tomu aktívne vzburil, to pasívne príjme, ale neakceptuje. Možno je to hovadina, len ma to tak napadlo.

Pokud se pozorně podíváš na většinu spouštěčů, tak většina z nich je součástí nějakého neakceptování. Třeba já, kdybych se tím svým stavem po tom osudném jointu v tu chvíli tak netrápil a nechal to být, třeba by mě to za pár hodin přešlo. U tebe to spustilo také neakceptování nějaké momentální situace, u někoho zas to, že prostě nemohl snášet stres apod. Takže mi to jako hovadina nepřijde.
Co se týče samotného akceptování, neberte to prosím jako frázy, ale zkuste se nad tím zamyslet. Co vám přinese více? To když se tím budete dokola zaobírat, řešit to (nemůžete to vyřešit), žít v minulosti, nebo když to prostě necháte být a \"smíříte se s tím\" i když smíření podle mě není ten správný výraz. I když vás to třeba úplně nevyléčí, budete se cítít mnohem líp, než když se cítíte teď a o to nám všem jde.

Ľudia, to čo si tu my povieme, by nám žiaden psychológ nepovedal, aspoň si to myslím. Myslím si, že naša komunita si dokáže vzájomne viac pomôcť, než by nám dokázal pomôcť nejaký psychológ. Aj keď zas na druhej strane neviem, aké účinky by mala na nás napríklad metóda EMDR. Preto je dobré, keď každý z nás niečo skúsi, aby mohol informovať ostatných o výsledku, aj keď sa to samozrejme nedá zovšeobecňovať. Dáva nám to ale nové možnosti, ktoré by sme mohli eventuálne skúsiť, keby sme chceli.
Honzo, akceptácia, nie nevšímanie si, je zatiaľ pre mňa najlepšia alternatíva v kombinácii s jedným tramalom na noc.
Zefíre. Máš to fakt ťažké. Nikdo z nás Ti nezávidí, aj keď viacerí z nás to zažili. Ja som mal napríklad niekoľko rokov stav, kedy som po prečítaní jednoduchej vety nerozumel jej zmysel. Kvôli tomu som v 17stich nechal školu, lebo som si nevedel predstaviť čo čítam, a zapamätať. Prajem Ti skoré zlepšenie stavu.
Imro. Zaujímali by ma Tvoje výsledky s Naltrexonom.
Viete, tak ma napadlo, či dpdr nezačína pasívnou neakceptáciou niečoho. Napríklad, človek dostane z niečoho šok, ale namiesto toho, aby sa proti tomu aktívne vzburil, to pasívne príjme, ale neakceptuje. Možno je to hovadina, len ma to tak napadlo.

Já bych člověku co nevěří akceptaci, nebo prostě svůj stav akceptovat nechce, taky doporučil léky (aspoň nějaké zlepšení), protože jiná cesty není. Teď nemluvím o Zefirovi, ale obecně.

ahoj Zefir a co keby si si zsiel pre lieky ci silomocou nechces ved su aj take aby si sa citil akotak normalne.jana